Firemná zasadačka Roberta Mistríka pôsobí na prvý pohľad mierne eklekticky. Na kamennom podstavci v strede masívneho stola, pripomínajúcom miniatúrny antický oltár, je položených niekoľko strieborných pier, za vrchom stola svieti dobový retro telefón z čierneho bakelitu.

Šéf spoločnosti zaoberajúcej sa analýzou chemických látok mešká. Na stene visí vitrína s prišpendlenými motýľmi, viacero drevených skríň ukrýva niečo podobné muzeálnym exponátom, v rohu na stojane je vystavená hrubá kniha so zlatým kovovým lemovaním, pripomínajúca filmovú rekvizitu.

„To je len replika historického atlasu. Zaujímavejšie je však toto,“ ukáže sa vo dverách Mistrík a zamieri k ďalšej muzeálnej vitríne plnej technických „vychytávok“.

Ťukne prstom na kovovú krabicu s páčkami a vytiahne z rukáva prednášku o prvom osobnom počítači Altair z dielne zabudnutej skrachovanej firmy. Na okamih sa zdá, akoby zabudol na nabitý kampaňový deň a politické turné v Poltári a Veľkom Krtíši.

Zvážnie pri otázke týkajúcej sa ceny svojej „hračky“....