Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
26.12.2018, 00:00

Európa sa chce s prechodom na čistú energiu poponáhľať

Do roku 2020 musia v Európskej únii pokrývať obnoviteľné zdroje energie aspoň 20 percent koncovej spotreby energie. No do konca roka 2030 to má byť takmer tretina, rozhodol nedávno európsky parlament. Európa sa tak chce s prechodom k čistej energii oproti pôvodným plánom poponáhľať.

Svetelné lúče zo slnka sú súčasťou solárnej radiácie, ktorá zahŕňa prakticky celé spektrum elektromagnetického žiarenia, od röntgenového žiarenia až po rádiové vlny. Hviezda menom Slnko premení nukleárnou fúziou každú sekundu asi 600 miliónov ton vodíka na hélium a energiu. Hoci len nepatrná časť tejto energie dopadne na zemský povrch, je to pre Zem hlavný zdroj tepla a svetla. Podľa Václava Smila, českého vedca špecializujúceho sa na energiu a životné prostredie, dopadá na zemský povrch 174 petawattov slnečnej energie.

Necelú tretinu tejto energie Zem odrazí späť do vesmíru, 71 percent absorbujú mraky, oceány a kontinenty. No a medzi radom miest, kam môže slnečný lúč dopadnúť, je aj ľudská koža.

Procesu kontaktu ľudskej kože a slnečných lúčov sa ľudovo hovorí "opaľovanie". Pretože tento termín zvyčajne spájame s letným relaxom, pohodou alebo drahou dovolenkou v zahraničí, zabúdame, čo vlastne toto trefne zvolené slovo znamená. Keď "opálime papier", ohňom spálime jeho okraje tak, že dôjde k nenávratnému poškodeniu materiálu.

Niečo podobné sa deje pri opaľovaní ľudí na slnku. Doslova dochádza k nenávratnému poškodzovaniu vrchnej vrstvy našej kože, ktorému sa koža bráni produkciou pigmentu melanínu. Naše telo produkuje melanín vo chvíli, keď zaznamená riziko poškodenia DNA v dôsledku dopadajúceho UV žiarenia. Inými slovami - vo chvíli, keď začnete "chytať farbu", slnečné lúče už poškodili (zabili) celé vrstvy vašich kožných buniek.

Než sa dostaneme k negatívnym účinkom slnečného žiarenia na pokožku, spomeňme ten pozitívny: produkcia vitamínu D, ktorý sa tvorí vplyvom UVB žiarenia priamo v epidermis. Nedostatok vitamínu D môže viesť k oslabeniu imunitného systému alebo oslabeniu kostí. Niektoré štúdie ukázali, že oblasti s nižším množstvom slnečného žiarenia majú vyšší výskyt niektorých typov rakoviny, predovšetkým rakoviny močového mechúra, pažeráka, obličiek a ďalších. V posledných rokoch vedci zvyšujú odporúčané denné dávky vitamínu D.

Vedci študujúci dopady slnečného žiarenia na ľudské zdravie sa obvykle zhodujú v tom, že ľudia (či už patria do rizikovej skupiny alebo nie) by mali používať ochranné prostriedky, predovšetkým oblečenie, pokrývky hlavy a krémy proti slnku.
Zdroj: Pixabay

Ako sa jednotlivým krajinám EÚ darí prechádzať na čistú energiu, sa dozviete v nasledujúcej infografike.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Priatelia Zeme-CEPA.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.