Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.12.2018, 00:00

Čo sa stane, keď Slovensko prestane ťažiť hnedé uhlie

Viac, ako na podporu doťaženia míňajúceho sa fosílneho paliva, sa oplatí investovať do obnoviteľných zdrojov. Prinieslo by nám to úspory, ale i postavenie „trendsettera“ v oblasti čistej energie.

Čo sa stane, keď Slovensko prestane ťažiť hnedé uhlie
Zdroj: Reuters

Pozrime sa najskôr spolu do histórie: Predchodcom Európskej únie bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, založené v roku 1951. Ako jeho názov naznačuje, hlavným poslaním bolo zaistiť bezpečnú dodávku kľúčových zdrojov pre národné ekonomiky členských štátov. A preto sa na uhlie a oceľ nevsťahovali žiadne clá.

V minulosti aj dnes: všadeprítomné uhlie

Uhlie tak bolo desaťročia kľúčovou komoditou starého kontinentu. Spolu so zemným plynom a ropou bolo vždy najvýraznejšie dotovaným zdrojom energie, ukazujú dáta Medzinárodnej energetickej agentúry.

Európska komisia zároveň konštatuje, že je nemožné odhadnúť, ako by sa vyvíjal európsky energetický sektor, ak by do neho starý kontinent “nelial” peniaze a plne by podliehal otvoreným trhovým podmienkam. A dodáva, že bez politického vplyvu by zrejme ani jadrová energetika, ani uhoľný priemysel nezískali takú výraznú pozornosť a investície, ako tomu v histórii bolo.

Konkrétne: v prípade uhlia boli dotačné systémy nastavené tak, aby zaručili, že domáce uhlie bude konkurenčne výhodnejšie, ako dovážané spoza hraníc kontinentu. Výška takýchto kompenzácií tvorila v rokoch 1970 až 2007 zhruba 380 biliónov eur.  Najväčšiu časť balíka pritom pokrývalo Nemecko.

No svet sa mení. A s ním aj pohľad na “špinavú” energiu - energiu vyrábajú z uhlia. Európska únia preto už roky tlačí na štáty, aby prechádzali na obnoviteľné zdroje - aby krajiny vyrábali energiu napríklad zo slnka či vetra. No aj keď postupne dochádza k zmene, ešte aj dnes sa v Európskej únii vyrobí približne 40 percent energie z fosílnych palív. Z toho takmer polovica pochádza práve z uhlia. A to má zásadný vplyv na životné prostredie – je totiž spomedzi zdrojov najväčším producentom emisií skleníkových plynov.  

Uhlie je až do súčasnosti vo výraznej miere zastúpené vo všetkých sférach európskeho energetického priemyslu. Ťaží sa v 41 regiónoch, v 12 krajinách, spaľuje ho 207 elektrární a spolu so súvisiacimi odvetviami zamestnáva takmer štvrť milióna ľudí. Medzi štáty najzávislejšie od uhlia patrí Poľsko a Nemecko. Kým v Poľsku z uhlia aktuálne pochádza až 80 percent elektriny a zamestnáva vyše stotisíc ľudí, v Nemecku generuje najviac energie – 53 elektrární „vypáli“ výkon až 45-tisíc megawattov elektriny. To je stokrát viac, ako na Slovensku.

Ako je na tom Slovensko

Slovensko je na tom v porovnaní s krajinami ako Nemecko či Poľsko v otázke závislosti na „nečistých“ zdrojoch veľmi dobre. Spomedzi fosílnych palív totiž na našom území ťažíme len hnedé uhlie, ktoré sa navyše na celkovej vyrobenej elektrine podieľa dokopy šiestimi percentami.

Na Slovensku majú v energetickom mixe už dlhé roky významné postavenie jadrové elektrárne. V roku 2017 viac ako polovica u nás vyrobenej elektriny bola z jadrového paliva. A po dlho očakávanej dostavbe a spustení tretieho a štvrtého bloku Mochoviec sa podiel jadra ešte zvýši. Druhý najväčší podiel na vyrobenej elektrine tvorili vlani fosílne palivá. Medzi nimi prevládajú zemný plyn, hnedé a čierne uhlie. Samotné obnoviteľné zdroje sa v súčasnosti na energetickom mixe podieľajú približne deviatimi percentami. A nemusíme za ich získavaním ani cestovať za hranice - vodná a geotermálna energia, či biomasa sú našou vládou, ale i odborníkmi Európskej komisie rozoznávané ako energetické zdroje, ktoré máme v dostatočnej miere dostupné priamo na území Slovenska.

Za problematický je však považovaný fakt, že fosílne zdroje vo forme uhlia dlhodobo finančne podporuje štát. Deje sa to najmä formou tarify za prevádzkovanie systému, ktorá tvorí časť spotrebiteľských cien elektriny. Tento „príplatok“ obsahuje nielen uzákonenú dotáciu priamo na výrobu energie z uhlia na základe verejného hospodárskeho záujmu, ale i doplatok na podporu výroby z obnoviteľných zdrojov. Bežnými poberateľmi takýchto dotácií sú napríklad teplárne. Podľa výročnej správy regulačného úradu len v roku 2017 Tepláreň Košice dostala na spoluspaľovnie uhlia a zemného plynu 13,8 milióna eur a U.S.Steel Košice na kombináciu výroby zo zemného plynu, uhlia a hutníckych plynov 10,5 milióna eur.

Slovensko je tak v európskom kontexte vo výbornej pozícii na to, aby od uhlia upustilo. Dôvodom je, že v energetickom mixe je ho málo a uhoľný priemysel je tiež menší, ako v iných krajinách – zamestnáva omnoho menej ľudí, než napríklad v Poľsku. A podľa štúdie Spoločného výskumného centra pri Európskej komisii by útlm hnedého uhlia do roku 2023 priniesol v Trenčianskom kraji úspory zhruba 388 miliónov eur. Mohli by sme tak ušetriť približne šesť až desať percent skleníkových emisií a o päť rokov ísť vzorom zvyšku Európy – byť priam šampiónmi v klimatickej politike.

A sme pri baniach na Hornej Nitre

Na Slovensku sa uhlie ťaží len na jednom mieste - v baniach na Hornej Nitre. A práve pri Hornej Nitre sa už dlhé mesiace skloňuje koniec uhlia. V roku 2023 štát prestane podporovať ťažbu hnedého uhlia.  Momentálne sa kreuje akčný plán, ktorý povedie k transformácii Hornej Nitry. Zjednodušene: ak sa v regióne prestane ťažiť uhlie, baníci budú potrebovať inú prácu. Avšak samotné bane tvrdia, že koniec štátnej podpory ťažby uhlia, neznamená aj koniec uhoľného baníctva na Slovensku.

Koniec dotovania je súčasťou plánu na rozvoj Hornej Nitry, ktorá bola zaradená medzi 41 uhoľných regiónov Platformy na transformáciu, na ktorú chce Brusel vyčleniť zhruba 70 miliárd eur.

Okrem kritiky zo strany Európskej komisie za dotovanie uhlia situácii nenahráva ani prebiehajúce prešetrovanie podnetu mimovládnej organizácie Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát ohľadom poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre Hornonitrianske bane. Inštitút totiž tvrdí, že takáto podpora je nezákonná. Poukazuje na to, že kompenzácia nákladov prostredníctvom mechanizmu všeobecného hospodárskeho záujmu podľa európskej judikatúry nesmie prevyšovať nevyhnutnú úroveň zodpovedajúcich nákladov a má byť výsledkom objektívnej analýzy. Tomu sa uhlie vymyká. Kým ale nie je vynesený verdikt, dotácia pokračuje. „Zastávame názor, že nejde o priamu či nepriamu pomoc pre bane. V tejto záležitosti zatiaľ nemáme k dispozícii definitívne stanovisko,“ argumentuje Adriana Siváková, hovorkyňa baní.

Juraj Melichár, finančný koordinátor CEE Bankwatch Network a člen Slovenského ochranárskeho snemu pripomína, že aj slovenský Protimonopolný úrad už skonštatoval, že cena elektriny vyrobenej z domáceho uhlia je za posledné roky viac ako dvojnásobná voči trhovej cene. „Takže bez štátnych dotácií by na trhu s elektrinou bola nepredajná. Je ekonomickým a ekologickým nezmyslom predlžovať závislosť regiónu od drahej hlbinnej ťažby dotovanej z peňazí nás všetkých,“ upozorňuje Melichár.

Rokovania o útlme ťažby sa doteraz neuskutočnili

ROZHOVOR/ Povinnosťou našej ťažobnej spoločnosti je rešpektovať ustanovenia Banského zákona, pripomína hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.

Máte informácie o tom, v akom štádiu je podnet mimovládnej organizácie Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát ohľadom poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre HBP, v ktorom poukazujú na to, že kompenzácia nákladov pri využití mechanizmu všeobecného hospodárskeho záujmu podľa európskej judikatúry nesmie prevyšovať nevyhnutnú úroveň zodpovedajúcich nákladov a má byť výsledkom objektívnej analýzy?

Podobné žaloby a podozrenia na nepriame dotácie pre výrobcov uhlia boli Európskou komisiou prešetrované už viackrát, napríklad v prípade Španielska, Grécka a iných členských štátov. Zastávame názor, že nejde o priamu či nepriamu pomoc pre bane.  V tejto záležitosti zatiaľ nemáme k dispozícii definitívne stanovisko.

Vyhláseniu všeobecného hospodárskeho záujmu na výrobu elektriny z domáceho uhlia predchádzalo výberové konanie prostredníctvom verejného obstarávania. V danej lokalite nie je pre elektráreň výhodnejší dodávateľ z hľadiska množstva a ceny uhlia ako Hornonitrianske bane Prievidza. Oprávnené náklady Slovenských elektrární odobruje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Majú HBP pripravenú stratégiu, respektíve plán pre prípad, že by sa vyplácanie Verejného hospodárskeho záujmu skrátilo na skôr, ako je rok 2030? Akú? Ako plánujú HBP kompenzovať štátnu dotáciu po skončení VHZ?

Ukončenie podpory pre výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia  v dnešnej podobe neznamená automaticky koniec uhoľného baníctva na Slovensku. V súčasnosti sa analyzujú vonkajšie trhové podmienky a hľadajú sa optimálne riešenia prispôsobenia stratégie ťažby uhlia novým skutočnostiam.

Rokovali s HBP štátne orgány, respektíve vyslanci na európskej úrovni o dátume útlmu ťažby? Máte už konkrétne návrhy, alebo dátum?

Rokovania o útlme ťažby sa neuskutočnili, z toho dôvodu nie je ani stanovený  termín útlmu ťažby. Povinnosťou našej ťažobnej spoločnosti je rešpektovať ustanovenia Banského zákona, to znamená vydobyť zásoby  ložiska čo najúplnejšie, najefektívnejšie a s čo najmenšími stratami. Rovnako je pre nás záväzné aj platné rozhodnutie vlády SR o výrobe elektrickej energie z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme. V spoločnosti máme spracovaný harmonogram možného riadeného postupného odrúbavania zásob uhlia, výhľadovo do roku 2033. Za najlepšie riešenie považujeme  plynulé doťaženie uhoľných zásob, čo zároveň vytvára dostatočný čas pripraviť sa na nové smerovanie regiónu.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.



Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.