Všade kam prišiel, neskrýval ambície. Získal dokonca prestížne ocenenie. Vo verejných funkciách sa držal za vlády SDKÚ aj SMERu. Väz mu nakoniec „zlomil“ Tibor Gašpar.
Tomáš Drucker bol najkratšie slúžiacim ministrom vnútra v ére samostatnosti Slovenska.
Kým sa však dostal až do horúceho kresla po Robertovi Kaliňákovi, prešiel viacerými pozíciami. Za prvej vlády Smeru bol Vo vojenskom opravárenskom podniku, za Radičovej vlády zase stál v čele Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS). Radil aj bývalému bratislavskému županovi Pavlovi Frešovi v oblasti dopravy.
Multifunkčný Drucker šéfoval Pošte aj rezortu zdravotníctva. Keď stoličku po Kaliňákovi nikto nechcel a tí, ktorí by ju aj zobrali, boli nepriechodní u prezidenta Andreja Kisku (napríklad Jozef Ráž mladší), stal sa z neho vhodný kandidát aj tam.
Funkciu nechcel
Drucker od začiatku deklaroval, že funkciu nechcel. „Keď ma Peter Pellegrini (Smer-SD) prvý raz oslovil, poprosil som ho, že by som veľmi rád dokončil prácu na ministerstve zdravotníctva, čo bolo logické aj uveriteľné,“ hovoril o tom, ako ho do čela rezortu vnútra presviedčali.
Priznal, že zlomiť sa nechal až po tom, ako prezident Kiska odmietol iných kandidátov a vedel, že on je „priechodný“. „Urobil som to, lebo som to považoval za štandardný spôsob udržania tejto vlády," vysvetlil. Do funkcie nastúpil 22. marca.
Jeho nominácia si vyslúžila ostrú kritiku opozície. Najmä preto, že Drucker nikdy predtým v silovom rezorte nepôsobil. „Ministrom vnútra by mal byť človek, ktorý pozná, kto je kto v rezorte, čo má kto za sebou a kto má za ušami. A toto pán Drucker nepozná,“ povedal napríklad Milan Krajniak zo Sme Rodina.
„Dať Kaliňákovho poskoka na post ministra vnútra je pošliapanie spravodlivosti," povedal zas Igor Matovič.
Koaliční poslanci v ňom zas videli dobrého manažéra, ktorý náročnú situáciu zvládne. Čelom sa k novým úlohám staval aj sám Drucker. A že ich nebolo málo. Musel presvedčiť verejnosť, že nie je len pravou rukou Roberta Kaliňáka, vysporiadať sa s Tiborom Gašparom, ktorého koniec na čele policajného zboru žiadala ulica, oddeliť inšpekciu ministerstva vnútra od polície, či zmeniť voľbu šéfa polície.
Neodvolanie Tibora Gašpara
"Kaliňák má pozná, vie aký som. Nesmeruje ani nesmerovala naša debata k tomu, že by na mňa niekto vyvíjal tlak. Ja pod tlakom reagujem veľmi tvrdo a nemám to rád," hovoril krátko po svojom zvolení.
S odvolaním Gašpara otáľal. Nakoniec až tak, že skôr ako Gašpar, skončil sám. Ako vysvetľoval, odvolať policajného prezidenta nechcel, lebo to nepovažoval za správne a chcel si zachovať integritu a tak radšej skončil sám.
Tak sa rozhodol skončiť sám 16. apríla, necelý mesiac po nástupe do funkcie. „Môžete ma kritizovať. Ale väčšiu zodpovednosť ako to, že rezignujem, si neviem predstaviť," bránil sa a svoje rozhodnutie odôvodňoval tým, že nedokázal uvoľniť napätie. Deň po jeho konci, oznámil premiér Pellegrini Gašparov koniec po vzájomnej dohode.
Konflikt s Matovičom
K Druckerovmu koncu na ministerstve vnútra pomohol aj konflikt s lídrom obyčajných ľudí Igorom Matovičom. Ten sa do neho pustil po nástupe do funkcie a skúmal jeho majetkové pomery. Na Druckera vytiahol vilu na Floride aj údajne netransparentný nákup pozemkov.
Podľa opozičného poslanca nakúpil Drucker pozemky pri Trnave podozrivo lacno. Matovič napokon ministra dotlačil až do toho, aby jeho manželka skončila s podnikateľkskými aktivitami a aby mu pozemky predal.
Definitívny koniec?
Drucker sa po konci na vnútre rozhodol oznámiť aj odchod z verejného života. „Nie som nijako politicky a stranícky aktívny, po tom ako podám rezignáciu sa vrátim do súkromného a civilného života," povedal v apríli.
Už v októbri však v rozhovore pre HNtelevíziu nevylučoval svoj návrat do politiky. V decembri už bol konkrétnejší a priznal, že chce založiť politickú stranu. "Áno. Či sa to stane, závisí od toho, aký bude časový priestor, ale aj od toho, akí ľudia by do toho šli. Je ich dosť, ale dnes nechcem ešte hovoriť o konkrétnych menách," povedal Drucker. Dodáva, že jeho akcent dáva na normálnosť. Chce, aby ľudia začali pomenúvať veci, ktoré sú normálne a ktoré nie.
Vyzerá to teda tak, že „smutný havinko“ ako Druckera označoval Igor Matovič, sa ešte v politike objaví.