Kedy ste boli naposledy v nemocnici? Samozrejme, ako pacientka.
Nedávno, v lete. A bolo to v našej nemocnici.

Nechcem počuť diagnózu, skôr ma zaujíma, ako ste sa tam cítili?
V nemocnici som každý deň, ale toto bola iná skúsenosť. Prišla som tam ako riaditeľka, no myslím si, že lekári pristupovali ku mne rovnako ako k ostatným pacientom.

​Museli ste si aj vy priniesť toaletný papier a príbor?
My si už od januára nenosíme ani toaletný papier, ani príbor. Rooseveltova nemocnica bola prvou, ktorá zaviedla balíčky, a sme pilotným projektom Implementačnej jednotky súčasného predsedu vlády. Snažili sme sa nájsť spôsob, ako uľahčiť pacientom pobyt v nemocnici. Dúfam, že takto to už bude vo všetkých slovenských nemocniciach.

Ako ste sa ocitli na poste riaditeľky jednej z najväčších nemocníc na Slovensku? Ešte stále u nás nie je zvykom, aby riaditeľom nebol lekár.
Mám v nemocnici celkom dlhú históriu. Po škole som odišla na 18 mesiacov do zahraničia. Po návrate som veľmi chcela pracovať v zdravotníctve. Študovala som totiž aj manažment zdravotníctva. V tom čase však Rooseveltova nemocnica prepúšťala. Požiadala som preto vtedajšieho riaditeľa, či by som u nich nemohla pracovať zadarmo. Súhlasil s tým, aj keď to bolo veľmi neštandardné.

Išlo o nejakú formu stáže?
Áno, začala som trojmesačnou neplatenou stážou. Potom som sa dostala na pozíciu referentky v učtárni, kde som sa neskôr stala vedúcou. V roku 2010 ma vymenovali za ekonomickú námestníčku. Bolo to zhruba mesiac pred parlamentnými voľbami a vieme, že tieto posty niekedy podliehajú aj politickým procesom. Prežila som a následne som sa stala riaditeľkou nemocnice.

Vyjsť s lekármi, to určite nie je jednoduchá úloha. Darí sa vám presviedčať ich, že aj manažér, ekonóm, môže byť dobrou voľbou?
Myslím si, že sme si na seba už zvykli. Spolupracujeme veľmi dlho, no na začiatku to určite nebolo ľahké. Teraz už tvrdím, že mám chirurgický výcvik. Všetci riaditelia, s ktorými som spolupracovala, boli chirurgovia. A oni sú veľmi akční a tvrdí, snažili sa ma akoby vycvičiť.

Ale hovorí sa, že vyjsť s lekármi vôbec nie je jednoduché. Vraj je to podobné ako s právnikmi či architektmi, ktorí aj sami o sebe tvrdia, že sú egocentrici.
Úplne s vami súhlasím, je to tak. Toto povolanie ich aj k týmto vlastnostiam predurčuje. A nebudem hodnotiť, či je to správne alebo nesprávne. Určite im ten egocentrizmus čiastočne pomáha v práci, ktorú robia. A či sa s nim...