Andrej Kiska je zodpovedný za krízu okolo ústavného súdu a stratil morálne právo rozhodovať o budúcich ústavných sudcoch. Tvrdí to predseda Smeru Robert Fico v reakcii na aktivity prezidenta ohľadne voľby budúcich sudcov ústavného súdu.
"Prezident Andrej Kiska stratil morálne právo rozhodovať o budúcich ústavných sudcoch. V minulosti pri ich výbere flagrantne porušil ústavu a ignoroval pritom aj závery medzinárodne rešpektovanej autority, akou je Benátska komisia. Nesie teda plnú zodpovednosť za krízu okolo ústavného súdu, ktorá v tom čase traumatizovala spoločnosť," vyjadril sa Fico.
Fico pripomína Kiskove slová, že na ústavný súd musia ísť kvalitní a čestní ľudia. Prezident je však podľa neho "tým posledným, ktorý by mal používať slovo čestnosť, keďže súd potvrdil, že s pomocou pozemkovej mafie neoprávnene obral o pozemok obyčajného človeka. Diskvalifikujú ho aj daňové a volebné podvody, z ktorých ho usvedčili daňové úrady a trestné orgány."
Rozhoduje najťažšie právne a spoločenské otázky
Šéfom Smeru pripomenutý výrok Kiska povedal dnes po stretnutiach s predsedníčkou Súdnej rady Lenkou Praženkovou, predsedníčkou Najvyššieho súdu SR Danielou Švecovou a verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. Minulý týždeň v stredu (14.11.) sa stretol so zástupcami právnických komôr a vo štvrtok (15.11.) s dekanmi právnických fakúlt slovenských univerzít. Témou stretnutí bola voľba nových sudcov Ústavného súdu.
Obsadzovanie ÚS prezident vníma ako príležitosť pre ústavných činiteľov ukázať verejnosti záujem o prinavrátenie dôvery ľudí v spravodlivosť a štát.
"Ústavný súd je poslednou súdnou inštanciou na Slovensku, na ktorú sa môžu ľudia obrátiť, ak zlyhajú ostatné orgány verejnej moci. Rozhoduje tie najťažšie právne a spoločenské otázky, ktoré majú neraz aj politický rozmer," ozrejmil.
Výber 18 kandidátov nemožno podľa neho podceniť. Voľba kandidátov a vymenovanie nových sudcov ÚS bude definovať jeho charakter na najbližších dvanásť rokov. Prezident informoval, že sa v tejto súvislosti stretol s predstaviteľmi všetkých demokratických politických strán. "Osobne mi potvrdili, že nepochybujú o tom, že na Slovensku máme viac ako 18 plne spôsobilých kandidátov," doplnil.
Dostatočný čas na rokovania aj dohody
Myslí si, že je dôležité, aby voľba kandidátov prebehla korektným spôsobom a aby bola výsledkom dialógu medzi politikmi a odborníkmi. Voľba má tiež umožniť zapojenie všetkých, ktorí majú zo zákona na to právo.
Predkladať návrhy kandidátov na post sudcov môžu kompetentné osoby a inštitúcie do 7. januára. "To je dostatočný čas aj na rokovania, aj na dohody," uviedol prezident. Zákon podľa neho umožňuje predkladať návrhy aj profesijným komorám, univerzitám, verejnej ochrankyni práv, či vrcholným predstaviteľom moci. S viacerými z nich sa v priebehu uplynulého týždňa stretol. "Povzbudil som ich k tomu, aby k možnosti nominovať pristupovali zodpovedne, aby hľadeli na odbornosť, ako aj charakter navrhovaných," doplnil.
Všetky stretnutia podľa neho potvrdili to, že máme na Slovensku dostatok čestných právnikov a právničiek vo všetkých možných profesiách. "Ak niekto tvrdí opak, tak jeho záujmom nie je kvalitný a stabilizovaný ústavný súd. Preto nepokladám za vhodné, aby v tejto situácii akýkoľvek politik hovoril o tom, že sa voľba kandidátov nestihne," ozrejmil. Parlament má podľa neho ústavnú povinnosť konať tak, aby ÚS nezostal paralyzovaný. Nevidí žiadnu prekážku, ktorá by bránila parlamentu predkladať návrhy, z ktorých by ako prezident vo februári menoval 9 ústavných sudcov.
Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z 13 ústavných sudcov. Úlohou parlamentu bude zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na ústavných sudcov v porovnaní s tým, koľko je voľných miest. Samotných sudcov si potom vyberie hlava štátu. Poslanci tak musia predložiť prezidentovi 18 mien.