Čo ukázalo stretnutie Macrona so slovenskými politickými špičkami?
Najdôležitejšia z celého tohto stretnutia bola diskusia s občanmi. Ukázala, aké dôležité je mať schopného politika, ktorý dokáže zapálene obhajovať európsku integráciu, dokáže ju zasadiť do historickej perspektívy a vysvetliť, prečo Európska únia nie je Sovietsky zväz, tak ako to tvrdí Viktor Orbán a, ktorý taktiež dokáže veľmi dobre komunikovať s mladými ľuďmi a odpovedať na ťažké otázky jednoducho. Bola to taká lekcia slovenským politikom. Na druhej strane to nebola len zdvorilostná návšteva, pretože zdvorilostné stretnutie už absolvovali, a to bolo tiež na výročie Československa v júni vo Francúzsku.
Čo bolo teda cieľom návštevy?
Išlo tu skôr o to, aby Macron našiel kompromis v európskych otázkach. Slovensko má predsedníctvo vo V4 a treba to vidieť aj v tomto kontexte. Nepochybujem o tom, že riešili aj otázku migrácie. V otázke solidarity s krajinami, ktoré sú vystavené migračnej kríze sú krajiny EÚ zaseknuté. Rokovania nepostupujú dobre a on sa snaží nájsť riešenie. V podstate aj v Bratislave potvrdil, že Francúzsko na povinné kvóty netlačí a u Slovenska zisťoval čo je a čo nie je možné. Je to dôležité, pretože Slovensko v tejto téme je miernejšie a otvorenejšie ako Poľsko či Maďarsko. Veľa sa podľa mňa, aspoň na verejnosti, nehovorilo o reforme Eurozóny. Vieme, že na tých rokovaniach bol prítomný minister Kažimír a nevieme či sa na niečom dohodli. Aj v tejto otázke je Slovensko náchylné akceptovať niektoré Macronove návrhy.
Medzi Macronovymi víziami o budúcnosti Európskej únie, je aj tesnejšia únia. Macron počas návštevy Bratislavy označil Slovensko, že je v jadre Európy, je teda kompatibilné s touto Macronovou víziou?
Vidím tri oblasti, v ktorých chce zvýšiť integráciu. Prvá je obrana. Je aj v záujme Slovenska, aby došlo k väčšej integrácii Európskej únii. Macron počas návštevy ohlásil niečo ako európsky článok päť, teda referoval na článok päť, ktorý je zahrnutý v NATO a zabezpečuje obranu. V prípade, ak na jeden štát niekto zaútočí, tak ho všetci majú brániť. Myslím si, že táto myšlienka je v súvislosti s nami kompatibilné.
Ďalej ide o ekonomickú a sociálnu integráciu, čo sa týka najmä Eurozóny, a toto je náročná oblasť. Francúzsko je napríklad za zbližovanie daňových režimov a sociálnych štandardov. Eurozóna nemôže prežiť, ak neprebehne väčšia integrácia. Pri Slovensku je ale otázne samotné tempo, pretože u nás nie sú až tak vysoké platy a ani produktivita práce. Firmy, ani štát sa nemôžu stať zo dňa na deň, tak veľmi zaťaženými nákladmi na prácu a sociálne výdavky, tak ako vo Francúzsku.
Tretia oblasť je inovačná, kde chce Macron viac postupovať v rámci výskumu a inovácií. Práve táto oblasť je v úplnom záujme Slovenska. Je najjednoduchšia, a Slovensko by v ňom muselo urobiť najmenej kompromisov. Francúzsko je krajina, ktorá je na popredných priečkach investícií do výskumu a vývoja a inovácií zo strany štátu. Slovensko je naopak na opačnom konci rebríčka.
Macron počas stretnutia v Bratislave kritizoval politiku napríklad aj Maďarska, ale z časti aj Poľska. Aký signál to môže vyslať krajinám, s ktorými sme súčasťou V4?
Emmanuel Macron mal počas návštevy Slovenska veľmi silné vyjadrenia, a to najmä proti Viktorovi Orbánovi. Slovensko, samozrejme, so svojimi susedmi vo V4 musí spolupracovať, sme okrem iného jediná krajina, ktorá susedí so všetkými ostatnými krajinami V4. Prišli sme do Európskej únie aj preto, že je garantom určitých liberálno-demokratických hodnôt a vieme, že k ich porušovaniu v Maďarsku a Poľsku dochádza. Ja by som bol rád, aby v tejto téme Slovensko zaujalo jednoznačnejší postoj, pretože oslabenie právneho štátu týchto dvoch krajín, znamená zároveň oslabenie právneho štátu na celoeurópskej úrovni. A čo sa týka Macrona, ak tieto krajiny rozdeľuje na dva bloky, teda Slovensko a Česko verzus Maďarsko Poľsko, je pravda, že využíva určité delenie, ale je to delenie, ktoré už existuje. Znamená to, že sa skrátka musíme rozhodnúť, ktorým smerom sa chceme vydať.
Macronove politické plány sú dosť otvorené migračnej otázke, Slovensko naopak v minulosti odmietlo kvóty na utečencov a Roobert Fico pred voľbami používal tému utečencov ako nástroj na prilákanie voličov. Nemôže to byť problém v budúcej spolupráci?
Slovensko a Francúzsko podľa mňa téma migrácie rozdeľuje menej ako Slovensko a Taliansko. Napríklad pri téme kvót pre utečencov už ani samotný Macron na nich netrvá. Samozrejme, ale že Francúzsko je pri tejto téme otvorenejšie a musí nájsť aj spoločnú reč s Talianskom, ktoré je jeho dôležitý sused. Z tohto pohľadu sa Macron snaží nájsť medzi blokom V4, Talianskom, Gréckom a ďalšími krajinami kompromis. V otázke prijímania žiadateľov o azyl ale má V4 vrátane Slovenska úplne odlišný názor. Európska komisia napríklad navrhovala, aby za každého neprijatého žiadateľa o azyl bola zaplatená konkrétna suma a Emmanuel Macron to zase postavil, tak, že krajiny, ktoré odmietnu prijímať židateľov o azyl by nemali dostávať eurofondy. V budúcnosti ale môže prísť taký veľký tlak migrantov, že budeme musieť týmto krajinám pomôcť. A my im pomôžeme aj preto, lebo chceme, aby bol zachovaný Schengen.
Emmanuel Macron mal viacero veľkých plánov. Kam sa posunula táto reforma a ktoré plány sa mu nepodarilo naplniť a naopak ktoré áno?
Spomínal som tri oblasti: obranu, ekonomicko-sociálnu a kultúrno-vzdelávaciu. V obrannej oblasti sa tieto plány realizujú v podobe posilnenej obrany a volá sa to PESCO. V tomto smere ide Európska únia dopredu. Čo sa týka kultúrno-vzdelávacej, tak sa realizuje projekt európskych univerzít, ktorý navrhol Macron. Pri ekonomicko-sociálnej oblasti to je najkomplikovanejšie a veľmi pomaly to ide dopredu. Macron s Merkelovou sa dohodli, že rozpočet Eurozóny bude, ale nevieme, aký vysoký bude. Nemecko hovorí o niekoľkých desiatkach miliárd eur a Francúzsko hovorí o rádovo vyšších objemoch. Nevieme akú bude mať funkciu. Bude ju mať investičnú alebo bude mať stabilizačnú? Investičná je vtedy, keď sa z rozpočtu robia verejné investície a stabilizačná zase taká, že keď príde ekonomický šok, tak sa pomôže danej krajine. Táto oblasť je pre Macrona najdôležitejšia. A čo sa týka napríklad bankovej únie, tak to sa myslím darí napĺňať.