Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.10.2018, 12:27

40 percent vysokoškolákov by išlo radšej študovať do zahraničia

Študentom chýba rozvoj podnikateľských zručností ako aj prax vo firmách. Problémom je tiež zlá organizácia štúdia.

Ak by sa súčasní vysokoškolskí študenti mohli rozhodnúť znova, 40 percent z nich by išlo radšej študovať do zahraničia. Štyridsaťdva percent by si zas zvolilo iný odbor. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na vzorke 5300 študentov všetkých stupňov štúdia spoločne zrealizovalo Centrum edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v spolupráci so spoločnosťou Profesia.

Konkrétny odbor bol pritom jednou z motivácií k štúdiu pre 66,6 percenta respondentov. "Z našich dát však vyplýva, že absolventi štúdia sa často hlásia na pracovné pozície, ktoré nesúvisia s odborom, ktorý študovali. To však zjavne v úvodnej fáze neočakávajú," hovorí analytik spoločnosti Profesia Tomáš Janotík.

Ďalšou motiváciou študentov pre štúdium na vysokej škole je podľa prieskumu možnosť rozvíjať všeobecnú vzdelanosť, perspektíva dobre plateného zamestnania a možnosť sľubnej kariéry. "Študenti majú pri rozhodovaní záujem dívať sa na veci z dlhodobého hľadiska a toho, čo im prinesie ohľadom životných šancí.

Pre tretinu respondentov je však dôležitý aj zisk vysokoškolského titulu, lebo sa im jednoducho zíde," konštatuje Janotík. Na posledných miestach v rebríčku motivácie skončili pokračovanie v rodinnej tradícii alebo odporúčanie od známych. Pri výbere školy sa však odporúčaniami blízkych nechala ovplyvniť tretina opýtaných.

Očakávania od štúdia s neskorším vnímaním reality sa u vysokoškolských študentov v niektorých bodoch líšili. Študenti napríklad vysoko hodnotili možnosť výmenných pobytov, aj keď ich očakávania pôvodne neboli vysoké. Ako však upozorňuje riaditeľ Centra edukačného manažmentu Peter Obdržálek, podľa štatistík však Slovensko tieto možnosti stále nevyužíva dostatočne.

Nízke hodnotenie, naopak, získala organizácia štúdia. "To, ako školy dokážu riadiť vysokoškolské štúdium, je hodnotené najnižšie zo všetkých položiek. Takisto starostlivosť o študentov, napriek tomu, že tam nešli s veľkými očakávaniami. Slabé odpovede sú pri skúsenostiach v praxi firiem a praktickom zameraní," opisuje Obdržálek.

Študentom chýba tiež rozvoj podnikateľských zručností. "V porovnaní s predchádzajúcimi výskumami sa zdá, že za desať rokov sa to nezmenilo," hovorí Obdržálek. Podľa prieskumu by tiež študenti pre úspešnú pracovnú kariéru privítali väčší dôraz na praktické a aplikované prvky, cudzí jazyk a mäkké zručnosti.

Spokojní sú, naopak, s teoretickou prípravou. "Až 58 percent respondentov tiež povedalo, že by boli ochotní znášať vyššie finančné náklady, ak by to znamenalo vyššiu kvalitu štúdia," informuje Obdržálek. Prieskum sa uskutočnil v prvom kvartáli roku 2018 a zapojili sa do neho študenti z 33 z celkovo 35 vysokých škôl na Slovensku.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.