Minulý týždeň informoval rezort pôdohospodárstva o dôvodoch, prečo je potrebné zaviesť osobitný odvod pre reťazce. „Päť najväčších obchodných reťazcov ovláda približne 80 percent trhu s potravinami. To už nie je voľný trh, ale oligopol,“ hovorí šéfka agrorezortu Gabriela Matečná.
Niektoré optimalizujú svoje daňové základy a niektoré neplatia toľko daní, koľko by mali. Podľa Matečnej reťazce často zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. To má priamy vplyv na potravinovú sebestačnosť Slovenska. „Dodávateľov a výrobcov tlačia k znižovaniu nákupných cien a tým sa znižuje kvalita potravín.“
Súčasný zákon je zastaraný
Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu agrorezortu informoval, že už v máji 2017 bola pripravená verzia spomínaného zákona o poctivom obchode. Podľa jeho slov komunikovali o svojom zámere so všetkými zúčastnenými stranami, teda s dodávateľmi aj samotnými obchodníkmi. U zástupcov obchodu však nenašli pochopenie.
Zákon by mal priniesť elimináciu skrytých poplatkov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr, možnosť predkladania anonymných podnetov, ale aj lepšiu kontrolu či prísnejšie sankcie. V zákone je vytýčených 44 nekalých praktík, ktoré sa vyskytujú na našom trhu.
Lapšanský informoval o viacerých nedostatkoch súčasného zákona. „Pri súčasne platnom zákone totiž stačí, aby ste spotrebiteľský prieskum nazvali počítačovým spracovaním dát a už tá praktika nie je postihnuteľná,“ informoval. V novom zákone by mali byť zakázané nielen všetky nekalé obchodné praktiky, ale aj všetky tie, ktoré sa na ne podobajú.
Čo sa týka sankčných mechanizmov, výrazné posilnenie spočíva v tom, že podnet bude môcť byť podaný aj anonymne. „V súčasnosti musí byť presne zadefinované kto sa sťažoval. V minulosti sa dve firmy pokúsili kontaktovať ministerstvo, no neúspešne. Ihneď skončili s dodávkami a spolupráca dodnes nie je obnovená,“ informoval Lapšanský.
Rozpočet bol nízky, farmárov vyplatia reťazce
Ministerka pôdohospodárstva Matečná sa vyjadrila aj k ďalšiemu problému. Na svojej minulotýždňovej tlačovej konferencii totiž informovala o vysokých prirážkach, ktorý si obchodné reťazce dávajú na niektoré z potravín.
Na druhý deň sa proti tomuto útoku zo strany rezortu ohradil Lidl. „Nemám vedomosť, odkiaľ ministerstvo čerpalo predajné ceny, ale naša štandardná cena všetkých spomenutých produktov v Lidli je výrazne nižšia,“ uviedol Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl. Matečná však na dnešnej konferencii reťazcu vrátila útok a prečítala zloženie párkov zakúpených v Lidli.
O nich sa Nagy vyjadril, že „kým ministerstvo uvádza ich predajnú cenu na úrovni 4,70 eura, u nás stoja 1,79 eura.“
Matečná po dočítaní zloženia párkov povedala, že takýto produkt by určite neodporučila jesť matkám a deťom. „Ak toto má byť férový obchod, mali by sme na to reagovať. Niektorí naši výrobcovia prestali dodávať a kvôli tomu mnohí zanikli.“
Šéfka rezortu sa vyjadrila aj k projektu zelenej nafty, ktorý sa tento rok prvýkrát stal súčasťou rozpočtu na budúci rok. Podľa nej však financie vyčlenené na tento projekt nie sú dostatočné.
„Naša požiadavka bola okolo 80 miliónov eur. Keďže v rozpočte sa tie peniaze nenašli, navrhujeme tie peniaze získať tam, kde vznikajú – to sú samozrejme obchodníci.“
Nekalé obchodné praktiky sú fenoménom v celej Európskej únii a väčšina členských štátov ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre fungovanie potravinového dodávateľského reťazca.
„Európska komisia chystá legislatívu na obmedzenie nekalých praktik pre tých slabších, teda pre poľnohospodárov a dodávateľov,“ uviedla Matečná.
Nekalé podmienky možno definovať ako jednostranne nevýhodné podmienky, pričom väčšinou sú podľa rezortu nevýhodné pre dodávateľov. „Chceme lepšie podmienky, kvalitnejšie a zdravé potraviny. Tí, ktorí ich vyrábajú a denne dodávajú do obchodov by mali byť slušne zaplatení.“