Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.10.2018, 00:00

Právnici: Trumpov pád je nereálny

Demokratická strana v Spojených štátoch zvažuje impeachment prezidenta Trumpa. Podľa expertov na ústavné právo sú však šance na zosadenie Trumpa mizivé.

Donald Trump
Zdroj: Reuters

O možnosti zosadiť prezidenta Donalda Trumpa – takzvanom impeachmente – sa v kruhoch americkej Demokratickej strany hovorí čoraz intenzívnejšie. Je to známka politického boja, ktorý prebieha medzi ľavicovou Demokratickou stranou a Trumpovými pravicovými republikánmi. Tento boj sa v Spojených štátoch už začína vymykať zo štandardného rámca a vyvoláva nezvyklé napätie. Realizácii impeachmentu však Ústava USA kladie náročné procesné prekážky. Aké? Pozrime sa naň po právnej stránke.


Politické nezhody
Hoci sa o impeachmente veľa hovorí nielen v médiách, ale aj v americkom Kongrese, zatiaľ nevyzerá príliš reálne. Prvé pokusy o zosadenie prezidenta Trumpa uskutočnili demokrati už počas jari minulého roka. Na prevrat mala táto politická strana hneď niekoľko dôvodov.
Prvýkrát im dal Trump príležitosť v máji 2017, keď odvolal šéfa FBI Jamesa Comeyho.

Oficiálnym dôvodom bolo podľa Trumpovho ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa „ohrozenie reputácie a dôveryhodnosti FBI“. Diskusie o odvolaní prezidenta rozdúchala ešte viac jeho účasť pri odhalení utajovaných skutočností Rusom, čo viedlo k obavám o bezpečnosť USA a ich spojencov. Nezhody v súvislosti s tým, ako má vyzerať rozpočet a sociálna politika, ešte vyostrili nezhody medzi tábormi demokratov a republikánov. Dôležitým zlomom, odkedy sa impeachment už začal brať vážnejšie, bolo odhalenie sexuálneho škandálu prezidenta Trumpa, pri ktorom počas kampane zaplatil pornoherečke Stormy Daniels za mlčanie o spoločnej afére.


Náročný proces
Nereálnosť impeachmentu spočíva aj v tom, že v Snemovni reprezentantov majú momentálne väčšinu republikáni. No rozloženie politických síl sa môže zásadne zmeniť počas volieb do Kongresu v polovici funkčného obdobia Trumpovho prezidentovania.


„Ak by vo voľbách získali väčšinu demokrati, bol by proces priechodný, pretože na prijatie rezolúcie o impeachmente stačí v Snemovni reprezentantov jednoduchá väčšina prítomných poslancov,“ vysvetľuje Branislav Fridrich, vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnom stave však demokrati nemajú v Snemovni reprezentantov nadpolovičnú väčšinu hlasov na zosadenie prezidenta.


Ešte väčšiu prekážku budú musieť prekonať v Senáte. Ak by aj impeachment Snemovňou prešiel, na zosadenie prezidenta by museli za návrh hlasovať minimálne dve tretiny všetkých poslancov Senátu. Možnosť, že sa pred novembrovými voľbami podarí demokratom získať dostatočnú podporu, je podľa Petra Boháčka z Asociácie pre medzinárodné otázky veľmi nepravdepodobná. „Impeachment je úplne nereálny. Celá debata o ňom je zbytočná a skôr škodlivá. Nič také rozhodne nehrozí.“


Nedostatok historických precedensov
Príklady, keď by sa impeachment dotiahol do konca, zatiaľ neexistujú – pre mimoriadne náročný ústavnoprávny proces. „Doteraz prebehli len dva procesy, keď sa Senát zaoberal impeachmentom prezidentov, a oba viedli k oslobodeniu prezidentov,“ vysvetľuje Fridrich.

Relatívne čerstvý príklad nastal presne pred dvadsiatimi rokmi. V ňom bol demokratický prezident Bill Clinton obvinený z krivej prísahy a marenia spravodlivosti. Oba dôvody impeachmentu prešli cez Snemovňu reprezentantov tesnou väčšinou. Proces však veľmi skoro narazil na politickú realitu, keď ho zastavil Senát ovládaný demokratmi, kde sa nedosiahla potrebná dvojtretinová väčšina. Clintona tak napriek škandálom Kongres oslobodil.


Za druhým prípadom impeachmentu, ktorý sa dostal až pred Kongres, musíme ísť hlboko do 19. storočia. Pokus oň voči demokratickému prezidentovi Andrewovi Johnsonovi sa skončil tiež neúspechom. Dôvodom bolo porušenie zákona o menovaní štátnych zamestnancov. No tento zákon Najvyšší súd USA neskôr vyhlásil za protiústavný. Johnson tak dokončil celé svoje funkčné obdobie.


Jediný prípad, keď sa zosadenie prezidenta takmer podarilo, bolo v kauze Watergate, kde zohrával centrálnu úlohu Richard Nixon. Dôvodmi, pre ktoré ho súdil parlament, boli marenie spravodlivosti, zneužitie moci a pohŕdanie Kongresom. Proces sa však neukončil. Prezident Nixon si totiž po prevalení aféry, pri ktorej sa snažil ututla

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.