Pracoval na ministerstve obrany ako inšpektor Úradu vojenského letectva. V roku 2012 sa mu na pripomienkovanie dostala do rúk zmluva, na základe ktorej plánovalo ministerstvo objednávať systém záznamu činnosti operátora za viac ako 1,3 milióna od spoločnosti Willing.
Táto objednávka sa mu hneď od začiatku zdala byť podozrivá a preto sa jej venoval bližšie. Dnes ju na podnet Najvyššieho kontrolného úradu vyšetruje NAKA. O tom, ako celý proces prebiehal sme sa rozprávali s Marošom Klinčákom.
Bolo tam viacero nejasností
Zákazka bola podľa neho podozrivá už od začiatku. „Prvé čo mi udrelo do očí, bola daná spoločnosť, nakoľko som vedel, že to je obchodná sprostredkovateľská spoločnosť a ničím takým nedisponuje,“ vysvetľuje, prečo sa začal o daný obchod zaujímať.
Ďalší problém videl Klinčák v cene. Ponuka od spoločnosti Willing, s ktorou sa ministerstvo chystalo zákazku uzavrieť, bola vyše 1,3 milióna, najlacnejšia ponuka od firmy ALES bola pri tom pod 600-tisíc.
V súvislosti s celou kauzou sa spomína aj meno Jána Hoľka, dnes generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva obrany, v čase uzatvárania obchodu spolumajiteľa spoločnosti R-SYS, ktorá napokon spomínaný systém pre Willing dodávala. „Celú záležitosť sme si vysvetlili, (Hoľko, pozn. red.) podotkol, že sa akýchkoľvek aktivít v spoločnosti R-SYS vzdal a ide mu de facto o to isté, aby sa v rezorte obrany hospodárilo efektívne.“
Klinčák kritizuje ministerstvo aj za to, že vo veci nekonalo. Celú zákazku dvakrát prešetrovala sekcia kontroly na ministerstve a ani v jednom prípade nenašla pochybenia. Bývalý zamestnanec rezortu obrany však naznačuje, že sekciu kontroly niekto ovplyvňuje. „Ako mohli prehliadnuť alebo neakceptovať takéto vážne dôkazy?“ pýta sa. Pokiaľ sa však nikto neprizná, nedá sa to podľa neho nijako dokázať.
Glváč o tom vedel
Na situáciu reagovalo aj ministerstvo tým, že sa opýtalo, prečo s tým prišiel až teraz, keď celý obchod prebehol už v roku 2012. „V prípade, keby sa ma pýtal nejaký poslanec branobezpečnostného výboru, tak ich viem naviesť na indície, že o tomto vedel aj pán Glváč,“ hovorí Klinčák. Martin Glváč, dnes poslanec za Smer, bol v rokoch 2012-2016 ministrom obrany.
Rezort obrany zároveň tvrdí, že Klinčák do roku 2016 nepodal žiadnu oficiálnu sťažnosť. „Minister mal o tom informácie a bolo na ňom, ako s tými informáciami naloží,“ vysvetľuje Klinčák aj keď priznáva, že to neriešil oficiálnou cestou. Pripúšťa, že argumentácia ministerstva je ťahaním za slovíčka, keď odkazuje na oficiálnu sťažnosť.
Klinčák priznáva, že mal v minulosti nezhody s nadriadeným a v roku 2016 z pozície odišiel. Vysvetľuje si to tým, že jednoducho „potrebovali vyčistiť priestor.“
Viac o celej kauze sa dozviete vo videu.
Na rozhovor reagoval aj Martin Glváč, jeho stanovisko uvádzame v plnom znení:
"Dôrazne odmietam, aby boli verejnosti podsúvané nepravdivé informácie a trvám na tom, čo som povedal, že som o tejto záležitosti nevedel. Opakujem, že v tom období obstarávanie kompetenčne patrilo pod ozbrojené sily a vedúceho služobného úradu a takýto systém som zdedil po mojom predchodcovi Galkovi, preto si vyprosujem, aby som bol umelo vťahovaný do deja, keď pravdou je, že informácie o ktorých hovorí pán Klinčák sa ku mne nedostali. Tvrdiť niečo iné nie je jednoducho korektné. Je škoda, že sa na mňa pán Klinčák v tom čase neobrátil, dvere mal otvorené a bolo o mne známe, že som takéto podnety riešil a v prípade, že boli opodstatnené aj zasiahol."