Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.08.2018, 00:00

Generálny tajomník OBSE: Lajčáka chystáme na post nášho šéfa

Som si istý, že slovenské predsedníctvo nám na budúci rok prinesie veľmi veľa, tvrdí pre HN Thomas Greminger, generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Thomas Greminger
Zdroj: OBSE

Naša krajina má špeciálnu geografickú pozíciu na východe Európskej únie. Priamo susedíme s Ukrajinou, kde je vaša organizácia veľmi aktívna. Mohli by sme to nejakým spôsobom využiť pri hľadaní riešenia tamojšieho konfliktu?
Slovensko je v súčasnosti členom trojky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zároveň sa pripravuje na to, že v nasledujúcom roku bude tejto organizácii predsedať. Podľa mňa je to najlepší príspevok vašej krajiny k zvládnutiu tohto konfliktu. Vymenujete aj špeciálneho predstaviteľa, ktorý povedie kontaktnú skupinu na Ukrajine a bude pracovať na vyriešení vzniknutej situácie. Takže Slovensko bude v tejto oblasti už čoskoro nepochybne zohrávať veľmi významnú úlohu.

Čo ešte očakávate od nášho predsedníctva v organizácii?
Prirodzene, veľmi sa tešíme aj na to, že úradujúcim predsedom sa stane Miroslav Lajčák, súčasný šéf Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Veľmi dobre vieme, že Lajčák je extrémne skúsený a brilantný diplomat. Som si istý, že Slovensko aj vďaka jeho osobe prinesie našej organizácii v čase vášho predsedníctva veľmi veľa.

Hovoríte s ním o tom, ako bude vyzerať jeho pôsobenie vo funkcii?
Odkedy som prevzal svoj úrad, stretol som sa s ním zhruba päť- alebo šesťkrát. Mali sme už viacero diskusií, na ktorých sme tieto veci dopodrobna rozoberali. Spolu so svojimi ľuďmi robím všetko možné pre to, aby sme Lajčáka a jeho vynikajúci tím čo najlepšie pripravili na nepochybne úspešné slovenské predsedníctvo.


Slovensko prevezme predsedníctvo v čase, keď Európa čelí viacerým bezpečnostným problémom. Ktorý z nich je pre vás prioritou?
V našej agende je v súčasnosti azda najdôležitejší návrat bývalých bojovníkov teroristických skupín do európskych krajín. V poslednom období sa začali v čoraz väčšom počte vracať späť z konfliktných zón. Práve touto otázkou sa zaoberala konferencia na vysokej úrovni, ktorú sme zorganizovali v máji v Ríme v spolupráci s talianskym predsedníctvom našej organizácie. Hlavnou úlohou je identifikovať týchto ľudí ešte predtým, než vstúpia na územie Európy, a následne s nimi o ich návrate hovoriť.

Čo môžu členské krajiny vašej organizácie urobiť, aby tento problém zvládli?
Celé je to predovšetkým o zlepšovaní spôsobu preverovania jednotlivých osôb, kontrole dát pasažierov leteckých spoločností, zbieraní biometrických údajov či vzájomnom zdieľaní informácií. Tento postup je dôležitý ešte predtým, než prídu do Európy. Po ich návrate je to najmä záležitosť zvládnutia reintegrácie, opätovného začlenenia sa týchto ľudí do spoločnosti. Celý tento proces si zároveň vyžaduje aktívnu účasť trestných a súdnych orgánov. Ďalším aspektom je ochrana ľudských práv. Na ich nedodržiavanie sa často sťažujú hlavne rodinní príslušníci bývalých bojovníkov po ich návrate. Úlohou našej organizácie je podporovať členské štáty, aby všetky tieto záležitosti zvládli.

Ďalším narastajúcim problémom je kybernetická kriminalita. Ako proti nej bojujete?
Je pravda, že počítače a internet čoraz výraznejšie uľahčujú páchanie trestných činov. Kybernetickej kriminality je dnes oveľa viac než pred pár rokmi. Polícii a súdnym orgánom tým vznikla náročná úloha, ktorá si vyžaduje čoraz sofistikovanejšie vyšetrovacie zručnosti a techniky. Bojujú totiž s trénovanými ľuďmi, ktorí sú v technologickej oblasti na vysokej úrovni. Prirodzene, my podporujeme schopnosti policajných a súdnych úradov pri vyšetrovaní tohto druhu zločinu. Je tu však ešte jedna stránka veci, ktorá je veľmi nebezpečná.

Ktorú stránku máte konkrétne na mysli?
Využívanie internetu na teroristické účely. Ako iste viete, teroristi ho zneužívajú na šírenie svojej propagandy, nábor nových členov, tréning svojich stúpencov a zbieranie peňazí na zločinecké aktivity. Predstavuje to množstvo rizík pre kritickú infraštruktúru, ako sú elektrárne či komunikačné systémy, ale napríklad aj záchranné služby. Nejde však len o zločinecké skupiny. Jednou z priorít našej organizácie je zabrániť aj tomu, aby jednotlivé krajiny využívali svoje kybernetické kapacity v akejkoľvek oblasti proti iným štátom. A zároveň zabrániť tomu, aby sa tieto kapacity dostali do nesprávnych rúk.

Urobili ste v tomto smere nejaké kroky?
Áno. Práve z týchto dôvodov sme odsúhlasili prijatie 16 opatrení, ktoré sú platné na celom európskom kontinente. Vznikli s cieľom obmedzenia rizika konfliktov, ktoré vychádzajú z využívania informačných a komunikačných technológií jednotlivými krajinami. V tejto oblasti sme jedinou európskou organizáciou, ktorá sa snaží prichádzať s takýmto druhom opatrení.

Naznačili ste, že za kybernetickú kriminalitu nenesú zodpovednosť výlučne hackerské skupiny, ale môžu za nimi stáť aj niektoré krajiny. Kto je tu hlavným nepriateľom?
To je naozaj veľmi ťažké povedať. V každom prípade je dôležité zabezpečiť, aby nedošlo k nedorozumeniu, keď sa objaví podozrenie z kybernetického útoku. Ak chceme byť úspešní, musíme mať pripravené systémy núdzovej komunikácie. V prípade hrozby útoku treba čo najpresnejšie zistiť, o čo ide. Nevyhnutné je zabrániť omylom a vyhroteniu napätia, ktoré by mohlo viesť k tomu, že sa nám situácia vymkne spod kontroly.

Ako pomáhate krajinám, aby zvládli hrozbu zneužívania internetu teroristami?
Sú to v podstate dve hlavné oblasti našej činnosti. Jednak je to poskytovanie expertíz a technickej asistencie jednotlivým členským krajinám. A zároveň im zabezpečujeme akúsi platformu, ktorá im pomáha pri výmene najúčinnejších postupov a najlepších skúseností. Členské štáty, vlády aj predstaviteľov civilnej spoločnosti nabádame k ich plnej spolupráci. Naša práca je dvojnásobne potrebná v krajinách, ktoré bojujú so zneužívaním internetu na teroristické účely. Súčasne je však kľúčové zaistiť, aby tieto štáty v boji proti týmto hrozbám neporušovali slobodu vyjadrovania.

Hovoríte, že poskytujete štátom technickú asistenciu. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Vyvinuli sme napríklad výcvikový program proti využívaniu internetu na teroristické účely. A to nielen pre členské krajiny, ale aj spolupracujúcich partnerov. Tento program je zameraný na zvyšovanie schopností a vedomostí predstaviteľov vlád i súdnych a trestných orgánov, ktorí sa podieľajú na zvládaní týchto hrozieb. Organizujeme tiež národné a regionálne workshopy, na ktorých šírime komplexnú škálu postupov voči nim. Sústreďujeme sa tiež na zintenzívňovanie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. A napokon podporujeme členské krajiny v príprave projektov na ochranu kritickej infraštruktúry pred terorizmom. Pripravujeme podujatia, na ktorých v spolupráci s národnými úradmi simulujeme kybernetické útoky, aby sme otestovali odolnosť ich systémov.

Spolupracujete v tejto oblasti okrem členských krajín aj s medzinárodnými organizáciami a inštitúciami, ako je Severoatlantická aliancia či Európska komisia?
Áno, samozrejme. Existuje úzka spolupráca na globálnej aj regionálnej úrovni. Tá je nadviazaná s medzinárodnými organizáciami, ako sú NATO, Európska únia, Europol, Interpol, Šanghajská organizácia spolupráce či Organizácia Dohody o spoločnej bezpečnosti. Intenzívne však spolupracujeme aj s inštitúciami rodiny Spojených národov, ako sú Úrad OSN pre kontrolu drog a kriminality, novovytvorený Úrad OSN pre boj proti terorizmu v New Yorku či Organizácia Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Zúčastňujeme sa tiež na hodnoteniach jednotlivých krajín organizovaných Výborom OSN pre boj proti terorizmu. V reakcii na potreby, ktoré sa počas týchto návštev podarí identifikovať, ponúka naša organizácia členským štátom asistenciu a expertízy.

A čo ostatné formy terorizmu? Zvýšilo sa v Európe riziko útokov v súvislosti s migračnou krízou z Blízkeho východu a z Afriky z posledných troch rokov?
Podľa mňa je dôležité, aby sme nespájali terorizmus s migráciou. Toto treba zdôrazniť hneď na začiatku. Áno, objavili sa incidenty, pri ktorých sa mladí migranti zaplietli do teroristických aktivít. Došlo však k mnohým prípadom, keď takéto činy spáchali potomkovia migrantov z druhej alebo tretej generácie či jednotlivci, ktorých pôvod nie je vôbec migračný. Z tohto hľadiska je dôležité, aby obavy z návratu bývalých bojovníkov teroristických skupín neviedli k opatreniam namiereným proti migrantom.

Usilujete sa zabrániť kriminálnym skupinám, aby získali migrantov do svojich radov?
Nepochybne áno. Je totiž pravda, že čerstvo pricestovaní migranti, obzvlášť tí mladí, sú náchylnejší podľahnúť tým, ktorí sa ich snažia zverbovať do teroristických skupín. Títo ľudia sú často oddelení od svojich rodín a vo svojom okolí nemajú vybudovanú žiadnu sociálnu základňu. Preto sa snažíme o kolektívne úsilie pri podpore novopríchodiacich migrantov s cieľom urobiť ich menej zraniteľnými voči týmto hrozbám.

Vráťme sa späť na Ukrajinu, kde je vaša organizácia veľmi aktívna. Uplynuli štyri roky od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny a ruskej anexie Krymu. Ako hodnotíte vašu úlohu pri riešení vzniknutej situácie?
Ja som presvedčený, že sa nám podarilo predísť ďalšej eskalácii tohto konfliktu. Naša organizácia začala v tomto smere využívať určité nástroje, ktoré jej pomáhajú pri zvládaní konfliktu a hľadaní možných riešení. Ukázalo sa, že veľmi úspešná je obzvlášť monitorovacia misia na Ukrajine a kontaktná skupina, ktorú sme zriadili. Žiaľ, zatiaľ sa nám stále nepodarilo dospieť k celkovému a udržateľnému prímeriu. Dodnes tam dochádza k porušovaniu krehkého prímeria. V posledných týždňoch zaznamenávame dvesto až dvetisíc incidentov denne.

Kto je za porušovanie prímeria zodpovedný?
Keď sa pozriete na denné správy, uvidíte, že obe strany sedia tesne oproti sebe pozdĺž celej frontovej línie. To je hlavný dôvod, prečo pri týchto neutíchajúcich incidentoch nikdy presne nevieme povedať, kto ich začal. V každom prípade je tamojšia situácia náročná pre obyvateľstvo na oboch stranách línie.

Posunuli ste sa bližšie k vyriešeniu konfliktu?
Myslím si, že sme sa nepriblížili k zavedeniu Minských dohôd, ktoré sú základnou podmienkou na vyriešenie tohto konfliktu. Ak mám povedať úprimne, tak momentálne sa nachádzame v politickej slepej uličke, čo sa týka zavedenia týchto dohôd do praxe. V skutočnosti by sme na to potrebovali politický impulz, ktorý by mohol vzísť z rozhovorov medzi Washingtonom a Moskvou. Teda rozhovorov, aké tu boli pred vojnou a počas nej sa obmedzili.

Myslíte si, že je vôbec ešte možné nájsť nejaké riešenie a dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou v otázke Krymu?
Pozrite sa, vždy sa dá nájsť riešenie, ak naň existuje politická vôľa z oboch strán. Podstatné je, aby sa pracovalo na vyriešení všetkých záležitostí. Zhrňme si fakty. Ak sa budeme na vec pozerať z hľadiska medzinárodných zákonov, Krym bol anektovaný. Ďalší fakt je, že túto vec treba v dohľadnom čase vyriešiť. Znamená totiž bremeno vo vzťahoch medzi hlavnými svetovými hráčmi a vplýva na celkovú bezpečnostnú situáciu.

Môžete mi niečo povedať o aktivitách, ktoré má vaša organizácia na Ukrajine?
Veľká časť nášho úsilia sa týka špeciálnej monitorovacej misie, ktorá je mimoriadne silne prítomná na celej Ukrajine. Zameriava sa obzvlášť na monitorovanie prímeria. Máme tam tím zhruba 1 300 pracovníkov, z čoho je takmer 800 pozorovateľov. Asi 80 percent z nich pôsobí na Donbase. Monitorujú na dennej báze, čo sa deje v teréne. Zároveň sa tiež sústreďujú na zmiernenie veľkého utrpenia obyvateľstva na oboch stranách línie konfliktu.

Čo tam konkrétne robia?
Sprostredkúvajú lokálne biznisy, aby prispeli k obnove infraštruktúry, uľahčujú prechod civilistov cez frontovú líniu, vykonávajú pozdĺž nej množstvo rôznych aktivít. Samozrejme, hlavným cieľom ich prítomnosti na mieste je zabezpečovať akýsi civilizujúci efekt a snažiť sa o zabránenie ďalšej eskalácie konfliktu. Predovšetkým v tom spočíva hlavný výsledok práce kontaktnej skupiny, ktorá je jedinou platformou združujúcou všetky strany za jedným stolom. Funguje na základe princípov vychádzajúcich z Minských dohôd a operuje dovedna so štyrmi pracovnými družinami zameranými na politické, ekonomické, humanitárne a bezpečnostné záležitosti.

Darí sa im plniť svoje ciele?
Áno, ale v rámci ich možností. Manévrovací priestor našej kontaktnej skupiny, pokiaľ ide o smerovanie k zvládnutiu a definitívnemu vyriešeniu konfliktu, je totiž extrémne obmedzený, kým tam nevznikne široký politický dohľad nad celou situáciou.

Ste v kontakte s oboma stranami konfliktu? Spolupracuje napríklad Rusko dostatočne s vašou kontaktnou skupinou?
Naša organizácia je založená na vzájomnom konsenze. Ruská federácia, rovnako ako Ukrajina vyjadrili podporu pôsobeniu špeciálnej monitorovacej misie na Ukrajine. Prednedávnom sme schválili nový ročný rozpočet. Podľa mňa je férové povedať, že každý cent, ktorý sa vloží do tejto misie, je dobre investovaný. Trilaterálna kontaktná skupina pracuje skutočne na hraniciach svojich možností. Opäť však musím pripomenúť, že nie je schopná presadiť všetky veci, ktoré by viedli k vyriešeniu konfliktu. Mám tým na mysli predovšetkým zavedenie Minských dohôd do praxe a presadenie politických aj bezpečnostných opatrení. Ak sa chceme posunúť vpred, tieto opatrenia musia podporiť všetky zúčastnené strany.

Kto je Thomas Greminger
Na post generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe nastúpil v júli minulého roka. Predtým viac ako štvrť storočia pôsobil v službách švajčiarskej diplomacie. Má za sebou množstvo pozícií na zastúpeniach svojej krajiny v zahraničí, napríklad v izraelskom Tel Avive či mozambickom Mapute. Vo funkcii generálneho tajomníka je faktickým zástupcom úradujúceho predsedu organizácie. Tým býva zväčša minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny, ktorá sa mení každý rok. Na budúci rok, keď organizáciu povedie Slovensko, bude jej šéfom Miroslav Lajčák.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.