Prednedávnom ste odvolali riaditeľa SND Mariána Chudovského. Ako sa na tento krok pozeráte spätne s odstupom času? Neunáhlili ste sa?
Sú to rozhodnutia, ktoré sa nerobia zo dňa na deň a nerobia sa ani spôsobom, že sa človek zle vyspí a potom sa rozhodne. Išlo o momenty, ktoré som vnímala, odkedy SND predložilo verejný odpočet a v ňom, bolo to pár dní potom, ako som nastúpila do funkcie, bolo už evidentné, že tam nie je úplne všetko v poriadku. Išlo o finančné výsledky, o ktorých sa bolo potrebné porozprávať s pánom riaditeľom.

Diskutovali ste s ním o tom? Podľa jeho slov ste sa stretli kvôli problematike len raz a hneď na tomto stretnutí ste ho pripravili o funkciu.
Nie je to úplne tak, ako to pán generálny riaditeľ hovorí. Na základe týchto výsledkov som mu telefonovala a chcela som ho pozvať na stretnutie, kde by sme si povedali, či majú nejaký ozdravný plán. Realita však bola taká, že pán generálny riaditeľ mi do telefónu povedal, že má už iné stretnutie, a nestretli sme sa. Čakala som, že sa ohlási a príde s nejakým riešením. Niekoľkokrát sme sa stretli na divadelných premiérach a tam mi vždy povedal, že by sme si mali naplánovať stretnutie. Na to som mu odvetila, že áno, čakám, že sa stretneme.

Došla vám nakoniec trpezlivosť?
Nie, ja som pomerne trpezlivý človek a viem, že sú to vážne rozhodnutia. Ďalej sa to celé posunulo, keď SND prišlo s ukončením svojho polroka. Predtým evidovali stratu okolo 700-tisíc a vtedy som si povedala, veď v poriadku, SND nie je zárobkový podnik, poďme sa o tom porozprávať. K debate však nedošlo. K polroku tento záporný hospodársky výsledok bol už viac ako jeden milión eur a keďže neprichádzal ani ozdravný plán a ani záujem generálneho riaditeľa riešiť situáciu, tak po takmer mesačnej úvahe som dospela k tomuto kroku.

Prispela k vášmu rozhodnutiu aj kauza ohľadne kontaminovanej rašeliny, ktorá sa objavila na pódiu ako rekvizita?
Keď som sa začala touto témou zaoberať hlbšie, tak som bola prekvapená a zarazená a rozčúlená, ako je možné, že na pôdu SND, a teraz to my...