Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.08.2018, 00:00

Schmögnerová: Kiska zneužíva prezidentskú funkciu na budovanie svojej politickej kariéry

Zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov je správne, ale nie cez ústavný zákon, tvrdí pre HN exministerka financií Brigita Schmögnerová.

Schmögnerová: Kiska zneužíva prezidentskú funkciu na budovanie svojej politickej kariéry
Zdroj: TASR/Tomáš Halász

Onedlho ubehne 20 rokov od vášho nástupu na post ministerky financií. Prijali by ste tento post aj dnes?
Mnoho vecí sa nepohlo dopredu tak, ako by som si to bola predstavovala. Bolo by ešte čo robiť. Keď porovnávam, čo sme urobili za krátke obdobie medzi rokmi 1998 a 2002 a uplynulých 20 rokov, rezort mal byť ďalej. Oveľa viac sa mohlo urobiť v daňovej, dnes finančnej správe, ako i v daňovej politike. Myslím, že inde sa deje mnoho vecí tak, ako sa nám podarilo rozbehnúť.

Počas svojho mandátu ste spravili viacero zásadných reforiem práve v oblasti daní. Čo by bolo treba zmeniť dnes?
Dnes je situácia taká, že štruktúra daňových príjmov je v porovnaní s najrozvinutejšími európskymi štátmi značne deformovaná. Neprimerane veľký podiel pripadá na nepriame dane. Naopak, veľmi nízky podiel na majetkové a pomerne malý podiel na dane z príjmu yzických a právnických osôb. Štruktúra daňových príjmov by sa mala narovnať, aby bola porovnateľnejšia so špičkovými európskymi štátmi Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). V prípade priamych daní fyzických osôb by sa rozhodne mala nastaviť väčšia progresia. Inak by mala byť nastavená daň z dividend, v porovnaní s ostatnými štátmi je neprimerane nízka. No a v rámci majetkových daní máme v podstate iba daň z nehnuteľností. Chýba daň z dedičstva, ako aj daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Podnikatelia však upozorňujú, že daňovo-odvodové zaťaženie je v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi vysoké. Dá sa nájsť rovnováha?
Myslím, že je prirodzené, že daňovník nechce platiť dane. Tomu sa netreba čudovať. Musí tu však byť snaha zo strany štátu nastaviť prostredie takým spôsobom, aby mohol plniť svoje hlavné úlohy. Z hľadiska daňovo-odvodového zaťaženia argumentácia, ktorú často používajú Klub 500 alebo Podnikateľská aliancia a iní, vychádza zo zjednodušeného pohľadu. Ich argumentácia sa opiera iba o daňovo-odvodové sadzby. Ak ich zrátame dohromady, číslo, ktoré vyskočí, sa zdá naozaj na prvý pohľad vysoké. No keď sa pozrieme na podiel daní a odvodov k HDP, čo je takzvaná zložená daňovo-odvodová kvóta, Slovensko má jednu z najnižších.

Mohli by ste byť konkrétnejšia?
V roku 2004, keď Ivan Mikloš presadil takzvanú daňovú reformu, dostali sme sa na úroveň podielu daní a odvodov k HDP v percentách na 28,1. Spomedzi vtedajších členov Európskej únie to bola najnižšia úroveň. Z jedného roka na druhý daňovo-odvodové zaťaženie kleslo o 11 bodov. To je absolútne bezprecedentné. Dnes je zložená daňová kvóta trochu vyššia. Dosahuje úroveň málo nad 30 percent, ale vždy je to o deväť bodov menej, ako je priemer Európskej únie, ktorý dosahuje 40 percent. Argumentácia o vysokom daňovom zaťažení je zjednodušená a neopiera sa o akty o skutočnom výbere daní a odvodov.

V poslednom roku sa opakuje scenár, že štát vyberie viac daní, ako plánoval, deficit sa však neznižuje a stanovené ciele sa neustále posúvajú. Mal by byť trojročný návrh rozpočtu záväzný na všetky tri roky?
Trojročný rozpočet sme začínali pripravovať v čase, keď som bola na ministerstve financií. Som rada, že sa v ňom pokračuje. Sotva môžete čakať, že ministerstvo na tri roky dopredu dokáže presne odhadnúť, ako sa bude vyvíjať hospodárstvo. Predpokladom trojročného rozpočtovania je určitá miera flexibility. Napokon, aj pred tým, ako sa sprísnil, mal Pakt stability a rastu zabudovanú určitú lexibilitu. A myslím si, že to, čo sa udialo s týmto paktom po jeho sprísnení a po prijatí takzvanej fiškálnej zmluvy, boli chybné kroky. Sotva by som ich bola podporila, keby som bola mala takúto možnosť.

Prečo?
Fiškálna zmluva bola prijatá v období, keď sa Európska únia a eurozóna ešte nedostali von z takzvanej veľkej recesie. Dokonca slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý ešte skôr, ako vláda Slovenskej republiky podpísala fiškálnu zmluvu. Smer-SD to vtedy ako opozičná strana podporil, zrejme v snahe dokázať, že aj strana sociálnej demokracie je rozpočtovo zodpovedná. Bol to chybný krok. Navyše, zákon bol prijatý v oveľa tvrdšej podobe, ako je postavená iškálna zmluva. Nehovoriac o tom, že je to veľmi zle postavený zákon. Napokon, Smer na to prišiel, no už bolo neskoro. Pred rokom sa otvorila otázka zmeniť ho, ale zmeniť ústavný zákon, na to vládna koalícia nemá silu.

Už pár rokov na ministerstve financií funguje Inštitút finančnej politiky a Útvar Hodnoty za peniaze. Ako hodnotíte tieto projekty?
IFP vznikol na ministerstve inancií počas môjho ministrovania. A tomu, že takéto inštitúty začali vznikať aj na iných rezortoch, treba zatlieskať. Ich úlohou by malo byť formulovať variantný návrh politík rezortu do značnej miery nezávisle od politického zafarbenia vlády. V inštitútoch by mali sedieť odborníci, ktorí sú viac-menej technokratmi. Je to však len a len na m

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.