Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.08.2018, 00:00

Za trestný čin zatiaľ nepyká žiadna firma

Zavedenie „trestov smrti“ pre firmy kvôli korupcii či praniu špinavých peňazí hodnotí zahraničie ako kladný krok. Problémom Slovenska je však ich vymožiteľnosť. OECD považuje zavedenie trestnej zodpovednosti firiem pri podplácaní verejných činiteľov za jedno z kľúčových protikorupčných opatrení.

OECD
Zdroj: Reuters

Ani jedna firma na Slovensku zatiaľ nebola odsúdená pre trestný čin. Pritom zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb u nás platí už presne dva roky. „Nielenže v tejto oblasti chýba metodika, ale ani v praxi sa neukazuje, že by policajné a vyšetrovacie orgány dostatočne vyhodnocovali páchateľov takýchto činov,“ tvrdí bývalá dlhoročná prokurátorka, dnes advokátka Eva Mišíková. V tejto sfére totiž podľa nej stále chýbajú postupy na to, aby sa príslušné orgány vôbec začali zaoberať odhaľovaním korporátnej kriminality.


Prvý zákon bol bezzubý
Trestná zodpovednosť firiem smeruje k tomu, aby dôsledky kriminálnych činov niesli nielen fyzické, ale aj právnické osoby. Ide najmä o prípady, keď nie je možné určiť konkrétneho páchateľa v spleti podnikovej štruktúry. Pripomeňme, že trestať firmy je u nás síce možné už od roku 2010, ale zákon vtedy zaviedol iba nepriamu trestnú zodpovednosť právnických osôb. Trestom bolo v tomto prípade zhabanie peňazí alebo majetku.


Avšak zákon absolútne nefungoval. Jeho bezzubosť vyčítali Slovensku tak experti, ako aj Brusel. Legislatíva v tejto oblasti dlho zaostávala za zvyškom Európy. Naše zákony boli dokonca v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovensko prijalo a musí ich rešpektovať. Ministerstvo spravodlivosti bolo preto nútené pravidlá zmeniť. Predpisy sa však začali upravovať až po silnom tlaku zo strany Rady Európy, Európskej únie a OECD. A aj to veľmi pomaly.


Od júla 2016 sa tak u nás zaviedla priama trestná zodpovednosť firiem. Slovenské zákony nepoznajú trest smrti pre fyzické osoby, voči spoločnostiam sa však už dva roky môže uplatniť „trest smrti“, teda ich úplná likvidácia.


„Za najprísnejšiu možnú sankciu možno považovať, okrem zrušenia právnickej osoby, aj trest prepadnutia majetku a peňažný trest až do výšky 1, 6 milióna eur,“ vysvetľuje Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. No fakt, že sa potrestá spoločnosť, ešte neznamená, že sa spravodlivosti vyhnú konkrétni páchatelia trestného činu. Ide najmä o poistku, ak sa nepodarí odsúdiť konkrétne fyzické osoby. Ak trest ponesie firma, aspoň čiastočne sa tým podarí dosiahnuť spravodlivosť. Zákon sa nedávno novelizoval, čím doň v júli pribudla úprava o teroristickom útoku a implementovala sa doň aj európska smernica o boji proti terorizmu.


Na nedostatky upozorňuje aj zahraničie
Zavedenie trestov pre naše firmy nedávno kladne zhodnotila aj OECD, no poukázala i na isté nedostatky. Najvýznamnejšou výčitkou bola možnosť zriaďovať vybrané právnické osoby na základe zákona, čo znamená, že spoločnosti založené štátom majú v trestnej zodpovednosti právnických osôb výnimku. Podľa trestného zákona ich totiž nemožno stíhať tak, ako to platí pre ostatné – teda súkromné spoločnosti. OECD preto vyzýva aplikovať trestnú zodpovednosť aj na firmy plne vlastnené štátom.


Medzinárodnej organizácii ide o to odhaliť osoby reprezentujúce štátne firmy, ktoré majú záujem p

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.