Máme za sebou pomerne teplý júl aj v porovnaní s uplynulými 30 rokmi. Dá sa hovoriť o rekordných hodnotách aj z dlhodobého hľadiska?
Tohtoročný júl bol u nás asi 15. najteplejší od začiatku pozorovaní v roku 1881. V posledných desaťročiach sme zažili ešte oveľa teplejšie júly, ako bol tento.

Sú teda aktuálne vysoké teploty podľa vás skôr náhodou než logickým dôsledkom klimatickej zmeny?
Jeden júl nie je dôsledkom klimatickej zmeny. Jej dôsledkom je to, že júly v posledných 20 rokoch sú výrazne teplejšie ako tie, ktoré boli v prvej polovici 20. storočia. Aj v minulosti sa mohol vyskytnúť takýto teplý júl, ale to bol ojedinelý prípad. Lenže teraz teplé júly nasledujú za sebou. Za posledných 25 rokov sme nemali žiaden chladný júl. Všetky boli teplotne normálne alebo nadnormálne, teda relatívne teplé.

Je to nezvratný proces? Čaká nás takéto stupňovanie teplôt aj v nasledujúcich rokoch?
Scenáre klimatickej zmeny hovoria, že do konca tohto storočia sa oteplí u nás asi o ďalšie tri stupne Celzia. Môžeme teda očakávať, že v budúcnosti budú ešte teplejšie júly a celkovo aj letá, ako zažívame tento rok.

Čo hovorí predpoveď počasia, bude aj august taký horúci ako júl?
Predpoveď počasia sa robí na sedem dní. Na dlhšie obdobie hovoríme o výhľade. Zatiaľ sa predpokladá, že aj august by mal byť teplotne nad normálom.

Tohto roku sme prakticky nemali jar. Zo zimy sme akoby skočili rovno do leta. Už v máji boli rekordne vysoké teploty. Prichádzame postupne o takú jar a jeseň, aké sme poznali povedzme pred dvoma či troma desaťročiami?
Áno, takýto vývoj sa očakáva. Zimy majú v posledných rokoch taký charakter, že snehová pokrývka je nestabilná. To má za následok, že nedochádza k jarnému topeniu snehu a pôda sa na jar rýchlo vysuší. Z toho dôvodu už prvé oteplenie spôsobuje vysoké teploty.

Akú úlohu zohráva pri otepľovaní práve pôda?
Veľmi veľkú. Na výpar vody z vlhkej pôdy sa spotrebuje veľa energie. V prípade, že pôda je na jar dlho vlhká, prebieha jej otepľovanie pomalšie. Pre jarné obdobie bolo v minulosti charakteristické to, že pôda bola vlhká a otepľovala sa len pomaly. Teraz sa už v marci v podstate vysuší a otepľovanie je tak veľmi rýchle.

Okrem vysokých teplôt nás trápi aj sucho, na ktoré doplácajú najmä pôdohospodári. Súvisí to priamo s horúčavami? Do akej miery sú tieto dva fenomény navzájom prepojené?
Samozrejme, že to súvisí s teplotou. Čím je teplota vyššia, tým vyšší je aj výpar. Keď rastie teplota vzduchu, tak sa zvyšujú požiadavky na zavlaženie pôdy. Dá sa povedať, že ak je teplota o jeden stupeň Celzia vyššia, tak požiadavky na zavlaženie pôdy sú vyššie zhruba o päť alebo šesť percent. Teraz máme pritom teplotu vyššiu o dva až tri stupne Celzia. Už v apríli a máji to bolo dokonca o štyri až päť stupňov Celzia viac než je dlhodobý priemer. Z toho vyplýva, že požiadavky na zavlaženie pôdy boli naozaj veľmi vysoké. A hoci sa v našom regióne vyskytnú aj normálne zrážky, tak nestačia na to, aby pôda bola dostatočne zabezpečená vlahou.

Aké dlhodobé dôsledky môže mať okrem nízkej úrody sucho? Znehodnocuje sa pôda, prípadne má to negatívny dosah na ekosystémy?
Nedá sa jednoznačne povedať, že by sa suchom znehodnocovala pôda. Jednoducho na Zemi sú suché regióny, v ktorých sa vytvorili iné ekosystémy ako vo vlhkých oblastiach. Súčasný vývoj však znamená, že na územie Slovenska sa postupne budú premiestňovať ekosystémy predovšetkým z južnej Európy, ktoré sú schopné prežiť či dokonca priamo obľubujú suchšie obdobia.

Celé ekosystémy sa z juhu Európy presúvajú severným smerom?
Do určitej miery sa dá konštatovať, že sa to naozaj posúva, aj keď ten posun nie je úplne lineárny. Počasie je totiž tu v strednej Európe prirodzene premenlivé. Ekosystémy, ktoré sa v našom regióne objavia v budúcnosti, nebudú presne kopírovať ekosystémy typické pre južnú Európu.

Máme sa pripraviť na takéto suchá aj v nasledujúcich rokoch?
Určite áno. Je nepochybné, že pri vyššej teplote bude výskyt sucha častejší. Zároveň však musíme zdôrazniť, že ak nastanú cyklonálne situácie, prípadne situácie s búrkovými lejakmi, tak pri vyššej teplote budú oveľa intenzívnejšie zrážky. V budúcnosti teda môžeme očakávať takú klímu, že sa budú striedať dlhé suché obdobia a krátke obdobia s veľmi výdatnými zrážkami.

Bude to niečo podobné, ako keď juhovýchodná Ázia zažíva monzúnové obdobia?
Nie, to sa s tým nedá porovnávať. Bude to skrátka nová klíma. V strednej Európe nastanú nové klimatické pomery, na ktoré sa budeme musieť adaptovať.

Sú pomery, ktoré nás čakajú, už dnes niekde vo svete bežné? Alebo vznikne niečo úplne nové a dosiaľ nepoznané?
To je ťažké predpovedať. Globálne je to úplne nová situácia, pretože táto klimatická zmena má celosvetový charakter. Klimatické pomery sa menia na celom svete. Dá sa to povedať aj tak, že regióny, ktoré boli doteraz vlhké, budú ešte vlhkejšie. A tie, ktoré boli doteraz občas suché, tak budú ešte suchšie.

Musíme byť pripravení na to, že úrady častejšie vyzvú ľudí či firmy na šetrenie vodou?
Samozrejme. V prípade suchého obdobia bude potrebné šetriť vodou. Slovensko rozhodne nepatrí medzi krajiny, ktoré majú prebytok vody. Skôr platí, že na Slovensku je občas nedostatok vody. Určite nie sme takou krajinou, ktorá má veľmi výdatné zásoby vodných zdrojov.

Bude zároveň častejšie dochádzať ku katastrofálnym požiarom, ako dnes vidíme napríklad v Grécku? A dotkne sa hrozba takýchto požiarov aj Slovenska?
Je úplne nepochybné, že hrozba lesných požiarov sa bude zvyšovať. Požiare však nesúvisia iba s počasím alebo klimatickými pomermi. Súvisia skôr s hustotou obyvateľstva a s tým, či má v danej oblasti čo horieť. Ak v rámci obhospodarovania krajiny existujú rozsiahle lesné systémy, ktoré môžu horieť, tak v prípade vyššej teploty vzniká väčšie riziko, že tam vypuknú lesné požiare. Prirodzene, je to komplexný problém, ktorý závisí aj od disciplíny obyvateľov.

Dá sa ešte proces klimatických zmien prísnymi ekologickými opatreniami zvrátiť, alebo s tým už ľudstvo nič nedokáže urobiť?
Treba pripomenúť, že prirodzené klimatické zmeny boli odjakživa. Každý rok sa mení počasie, a nie klimatické pomery. Tie sa menia v dlhých obdobiach. Dôležité je, že teraz registrujeme takzvanú klimatickú zmenu. Iba jednu časť klimatických zmien, ktorú však spôsobuje človek, a to predovšetkým emisiou skleníkových plynov do atmosféry či nevhodným využívaním krajiny. Ak však ľudstvo bude naďalej emitovať do atmosféry veľké množstvo skleníkových plynov a obhospodarovať krajinu takým spôsobom, ktorý je z hľadiska klimatických zmien nevhodný, tak táto zmena bude postupovať rýchlejšie.

Robia štáty dostatočne veľa, aby tejto hrozbe zabránili?
Určite nie. Sú to len deklaratívne vyhlásenia. Keď sa stretnú politici z celého sveta, tak nanajvýš urobia spoločné vyhlásenie, že budú prijímať také opatrenia, aby klimatická zmena postupovala čo najpomalšie. Sľúbia napríklad, že budú redukovať emisie skleníkových plynov a podobné opatrenia. Avšak skutočný stav je taký, že redukcia emisií skleníkových plynov prakticky neexistuje. Práve naopak, neustále sa zvyšuje. To znamená, že aj hrozba klimatickej zmeny, ktorú spôsobuje človek, je čoraz reálnejšia a nebezpečnejšia.

Popierači klimatických zmien tvrdia, že o globálnom otepľovaní nemôže byť reč, keďže zimy sú v niektorých regiónoch poriadne tuhé...
To sú také naivné predstavy niektorých ľudí, ktorí si nepamätajú počasie niekoľko mesiacov dozadu. V strednej Európe a vôbec v celom miernom pásme je počasie premenlivé. Vyskytujú sa tu studené aj mierne zimy, chladnejšie i teplejšie letá. Dôležitá je konečná štatistika výskytu počasia. Dá sa povedať, že poriadnu studenú zimu sme už nemali niekoľko desaťročí. Posledná veľmi studená zima bola v roku 1963. Potom o niečo miernejšia prišla v rokoch 1985 a 1987. Avšak odvtedy sme veľmi studenú zimu v podstate nemali. Teda mám na mysli takú, ktorá by mala charakter aspoň silne podnormálnej zimy. Takže my sa na tieto tvrdenia pozeráme tak, že to sú jednoducho iba laické predstavy o tom, aké počasie má byť a ako sa dá charakterizovať.

Niektoré katastrofické predpovede hovoria dokonca o príchode novej doby ľadovej. Je to reálne?
Aj to, že môže náhle prísť doba ľadová, sú tiež len naivné predstavy. Taká doba ľadová, akú sme poznali v posledných dvoch miliónoch rokov, keď zaľadnenie siahalo od severu až po Tatry alebo Karpaty, sa rozvíja najmenej 50-tisíc rokov. Najbližších 15-tisíc rokov to vôbec nehrozí, pretože astronomické postavenie Zeme, teda dráha jej obehu okolo Slnka či sklon zemskej osi neumožňujú, aby takáto situácia vôbec nastala. Môže dôjsť k prechodným ochladeniam, ale nebudú také významné, aby sme ich mohli nazvať dobou ľadovou.

Zvyšovanie priemernej teploty má za následok aj topenie ľadovcov, čím stúpa hladina svetového oceánu. Môžu mať prímorské štáty problémy so zalievaním ich pobrežných území?
Toto je jeden z problémov, ktorý je podľa mňa krátkodobo menej závažný ako sucho či náhle povodne. Rast hladiny svetového oceánu dosiahne okolo jedného metra v priebehu najbližších sto rokov. Vyspelé krajiny sa s tým vyrovnajú celkovo bez väčších ťažkostí. Nevyrovnajú sa s tým však rozvojové krajiny, pretože nemajú dostatok peňazí na to, aby urobili potrebné adaptačné opatrenia. Ale áno, je to hrozba, ktorá bude zrejme existovať niekoľko storočí a bude obmedzovať predovšetkým pobrežné oblasti.

Práve v rozvojových krajinách Afriky bude v dôsledku sucha a s tým súvisiacej nízkej úrody prichádzať aj k hladomorom...
V rozvojových krajinách žije v súčasnosti päť miliárd ľudí. Všetko sú to chudobné štáty, ktoré nemajú dostatok prostriedkov. Okrem toho tam veľmi rýchlo narastá počet obyvateľov. Pribúdajú tak rýchlo, že tieto štáty nie sú pre nich schopné zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a dostatok pitnej vody. Takže v týchto krajinách určite v blízkej budúcnosti nastanú veľké problémy.

Čo týmto štátom hrozí?
Hladomory, premiestňovanie obyvateľstva aj ozbrojené konflikty. S týmto je potrebné počítať. Vyspelé a priemyselne rozvinuté krajiny nebudú mať až také veľké problémy s nedostatkom potravín. Problémy budú mať skôr s tým, že z rozvojových krajín k nim budú prúdiť migranti. Budú sa snažiť dostať tam, kde majú väčšiu bezpečnosť potravín a pitnej vody. Takto jednoducho vyzerá výhľad do budúcnosti.

Ktoré faktory budú hnať týchto ľudí do Európy?
Tropické a subtropické pásmo, kde ležia rozvojové krajiny, je charakteristické tým, že tam existujú iba dve ročné obdobia. Teda obdobie sucha a dažďov. A takémuto usporiadaniu sa tí ľudia prispôsobili. Ak sa v týchto oblastiach zmení režim zrážok a sucha, tak sa budú musieť niekam presťahovať. Ale niet kde, v podstate je už všetko obsadené. Skrátka, nemajú sa kam presťahovať. A to je veľký problém.

Musíme teda byť pripravení na to, že migračný tlak na Európu, ktorý zažívame v posledných rokoch, sa bude ešte zvyšovať?
Samozrejme. Je nepochybné, že tento tlak sa bude zvyšovať.

Kto je Milan Lapin
Popredný slovenský klimatológ pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Prešiel mnohými profesionálnymi pozíciami vrátane vedúceho Katedry meteorológie a klimatológie. Dovedna 25 rokov pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave.