Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.07.2018, 00:00

Lubyová pre HN: Osemročné gymnáziá musíme utlmiť

Ministerka školstva Martina Lubyová v rozhovore pre HN tvrdí, že päťpercentná kvóta bola správnym riešením.

Lubyová pre HN: Osemročné gymnáziá musíme utlmiť
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Na Slovensku ideme meniť školstvo na obraz fínskeho modelu. Ten je typický vysokou autonómiou učiteľa. Bude to tak aj u nás?
Samozrejme, že vo fínskom modeli sú učitelia veľmi dôležití, a preto aj jedným z centrálnych prvkov našej reformy je postavenie učiteľa, dôraz na učiteľa. Tí učitelia sú dôležití, lebo na nich spočíva celá tá zmena. Učitelia vo Fínsku majú obrovský spoločenský kredit. Učiteľská profesia je tam veľmi vážená, je veľký záujem o štúdium pedagogiky. Sú platovo dobre hodnotení, ale, pochopiteľne, že keby ste sa spýtali aj fínskeho učiteľa, či nechce viac, tak povie, že áno. Platové ohodnotenie je, samozrejme, dôležité, ale dôležité je aj to, čo sa u nás možno ešte až tak neregistruje. A to je veľká autonómia v pôsobení učiteľa, s čím je však spojená aj veľká zodpovednosť učiteľa a veľké nároky na jeho kvalitu a prípravu. Takže my naozaj potrebujeme zvýšiť autonómiu učiteľov, ale ruka v ruke s tým ide aj podpora kvality vyučovania a prípravy pedagógov, ktorí musia byť naozaj pripravení na to, že rodičia im môžu zveriť svoje deti a že učiteľ je povolaný odborník, ktorý dokáže vyhodnotiť situáciu dieťaťa a určiť správnu metódu vzdelávania.

Pedagogické fakulty na Slovensku však dnes skôr robia nábor ako výber tých najlepších.
Zatiaľ áno, ale je to možno spojené aj s tým, že zatiaľ to učiteľské povolanie nie je tak cenené. Že u nás utrpelo, čo sa týka spoločenského kreditu. Potrebujeme učiteľov vrátiť do centra záujmu spoločnosti, potrebujeme dosiahnuť, aby boli aj spoločensky docenení. Potrebujeme zvýšiť kvalitu ich prípravy, dať im väčšiu autonómiu pri vyučovacom procese. Ale, samozrejme, potrebujeme zvýšiť aj ich platy, a to sa deje.
Máme odsúhlasenú dohodu, že sa budú platy zvyšovať o 10 percent od 1. januára. O ďalších 10 percent od 1. januára ďalšieho roka. To dosť výrazne zvýši platy všetkým učiteľom. Učitelia sa tým za posledných päť rokov stali jednou z najprivilegovanejších vrstiev, čo sa týka zvyšovania platov vo verejnej správe. Teraz majú učitelia priemerný plat vyšší, ako je priemerný plat v národnej ekonomike. V niektorých častiach krajiny, najmä na východe Slovenska, je tento plat veľmi zaujímavý.

V regiónoch je plat učiteľa naozaj zaujímavý. V Bratislave je to však inak. Máte pripravený nejaký plán, napríklad regionálne rozdiely v platoch učiteľov?
Toto sa týka všetkých zamestnancov verejnej správy, nielen učiteľov, takže je to širšia téma, ktorá nie je len o rezorte školstva. Ak bude iniciovaná takáto aktivita, že by sa mali začať diferencovať platy podľa regionálnych rozdielov, tak, samozrejme, školstvo sa pripojí a budeme sa snažiť, aby z toho učitelia vyšli čo najlepšie.

Ďalšia problémová kategória sú začínajúci učitelia.
Áno, preto im zvyšujeme nástupné platy. Máme aj s odborovým zväzom a ministerstvom financií rozjednanú podporu pri koncepcii zvyšovania platov mladých učiteľov. V zásade je už dohodnuté aj s odbormi, že im platy skokovo zvýšime o jednu triedu. To spolu s valorizáciou, ktorá sa očakáva, výrazne, rádovo okolo sto eur, zvýši platy aj začínajúcim učiteľom.

Poďme bližšie k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Ako chápete inklúziu?
Je to zabezpečenie dostupnosti kvalitného vzdelávania bez rozdielu. Teda by nemalo záležať na tom, z akej spoločenskej vrstvy napríklad človek pochádza. Takže sa to netýka len znevýhodnených žiakov, ktorých chceme dostať do stredného prúdu, ale aj zabezpečenia dostupnosti vzdelania pre predškolákov či dospelých.

Poučky však hovoria, že inklúzia znamená, že sa napĺňa potenciál každého žiaka bez rozdielu. Teda nezáleží na tom, či je znevýhodnený alebo, práveže, nadaný. Chápeme teda inklúziu správne?
My to chápeme ešte širšie a celospoločensky. Nehovoríme len o žiakoch, ale aj o dospelých a deťoch v predškolskom veku, ktorí ešte nie sú žiakmi.

Aké zmeny z Národného programu uvidíme najskôr?
V prvom rade, keďže Národný program rámcuje vývoj na ďalších 10 rokov, treba nastaviť prostredie, v ktorom sa všetky tie ďalšie zmeny budú diať.

Takže teraz sa sústreďujete na analýzy a zmenu legislatívy?
Áno, a nie len na zmenu zákonov, ale aj podzákonných noriem či pravidiel. Máme aj veľký záber, čo sa týka zmeny školských zákonov. Teraz sme obhajovali štyri zmeny zákonov v parlamente, a to zákon o odbornom vzdelávaní, školský zákon a dva vysokoškolské zákony.

Zákony o vysokých školách vám však prezident vrátil.
Musíme si naštudovať pripomienky pána prezidenta. Myslím, že jedna z nich je, že štandardy, podľa ktorých sa bude hovoriť o kvalite vysokých škôl, ešte nie sú stanovené. Ale tam

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.