08.07.2018, 00:01

Od veľkého prekvapenia po postupný úpadok. SaS má najnižšiu podporu od volieb

Liberáli si stále držia post lídra opozície, no ich preferencie sa v júni dostali najnižšie od parlamentných volieb.

Richard Sulík
Zdroj: Marek Kmeť

V parlamentných voľbách 2016 zaznamenala strana Sloboda a Solidarita prekvapivý výsledok. So ziskom 12,1 percenta hlasov sa stala druhou najsilnejšou stranou.

Prieskumy pred voľbami pripisovali sulíkovcom sotva polovičný výsledok. V niektorých sa dokonca pohybovali na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Podľa posledného prieskumu agentúry Focus pred voľbami by SaS volilo len 5,1 percenta respondentov.

Preferencie strany po voľbách začali rásť a v prieskumoch agentúry AKO sa vyšplhali až k 18 percentám. Podľa Focusu však liberáli neprekročili hranicu 14,5 percenta.

Sulíkovci si takmer po celú dobu od volieb udržiavajú pozíciu druhej najsilnejšej strany na Slovensku. Len v troch prieskumoch z roku 2016 ich predbehla koaličná SNS. Post lídra opozície patrí strane nepretržite od marca 2016 až doteraz.

Najnižšie preferencie mala strana v júni tohto roka, kedy by ju podľa Focusu volilo 12,4 percenta opýtaných. Agentúra AKO jej namerala najmenšie preferencie v januári 2017 a síce 13,1 percenta.

Podpora liberálov v júni bola najnižšia od volieb v roku 2016, čo môže súvisieť so vznikom nových subjektov na politickej scéne, ale aj s rozhodnutím Andreja Kisku nekandidovať v prezidentských voľbách a špekuláciami o jeho pôsobení v straníckej politike. 

SaS musí súperiť so stranami, v ktorých sú jej niekdajšie výrazné osobnosti. Spoluzakladateľom strany Spolu je Jozef Mihál a do Progresívneho Slovenska vstúpil Martin Poliačik. Navyše sa s týmito stranami čoraz častejšie spomína aj meno súčasného prezidenta.

​"Kiska má najväčšiu dôveryhodnosť u strán SaS a OĽaNO. On bude siahať na voličov týchto strán. Záleží len od toho, či sa to bude blížiť k liberálnosti SaS alebo stredne konzervatívnemu hnutiu OĽaNO. Ale ak by propagoval úplne liberálne myšlienky, tak by bral hlasy SaS," reagoval v máji politológ Václav Hřích na situáciu, keby sa Andrej Kiska definitívne rozhodol pre založenie politickej strany alebo podporu niektorej existujúcej strany.

Pozrite si v HNtelevízii nedávny rozhovor s Richardom Sulíkom:

Článok je súčasťou letného seriálu Vývoj preferencií politických strán od volieb do súčasnosti. 

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.