Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.06.2018, 08:30

Politici stále žijú v slonovinovej veži, kam hlas bežných ľudí nedoľahne

Politici stále žijú v slonovinovej veži, kam hlas bežných ľudí nedoľahne
Zdroj: TASR/Marko Erd

Nedôveru ľudí vo fungovanie štátu využívajú rôzne populistické, neraz až extrémistické strany, ktoré vedia nespokojnosť ľudí vhodne mobilizovať vo svoj prospech, hovorí sociologička Oľga Gyárfášová.

Keď pred vyše rokom výskumníčka a sociologička Oľga Gyárfášová spolu s kolegami skúmala, ako sú Slováci spokojní s demokraciou na Slovensku, dostali viac ako dve tretiny negatívnych odpovedí*. Za vyše roka sa však toho veľa zmenilo. Vražda dvoch mladých ľudí a odhalenie mnohých káuz  zdvihli vlny protestov. Gyárfášová porozprávala, ako udalosti posledných mesiacov ovplyvnili pohľad Slovákov na demokraciu.

Podľa vlaňajšieho sociologického prieskumu, na ktorom ste pracovali, je s fungovaním demokracie na Slovensku nespokojných 68 percent Slovákov. Očakávate, že sa toto percento po uplynulom veľmi problémovom období ešte zvýši ?

Očakávam, že áno, i keď už aj 68 percent je veľmi vysoké číslo. Treba si však uvedomiť, aké dôsledky má takáto nespokojnosť. Zvyšuje tzv. vertikálnu nedôveru, teda nedôveru k štátnym inštitúciám, čo zase demotivuje ľudí sa nejakým spôsobom podieľať na správe vecí verejných alebo sa minimálne o ne zaujímať.  Treba tiež zdôrazniť, že nespokojnosť s tým ako demokracia funguje u drvivej väčšiny ľudí nevedie k spochybňovaniu demokracie ako normatívneho ideálu. Nespojnosť súvisí najmä so spôsobom vládnutia, fungovania – všeobecne povedané – štátu.

Spokojnosť s demokraciou na Slovensku v posledných rokoch klesá,  keďže v roku 2010 bolo nespokojných s fungovaním demokracie 59 percent ľudí. Čím je tento trend spôsobený ? Týka sa to len Slovenska, alebo nie je takýto smer ojedinelý ani vo svete?

U nás je viac spôsobený rastúcou politickou nespokojnosťou. Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky z minulého roka je priemerná nespokojnosť s politickou situáciou dokonca o niečo vyššia ako s ekonomickou, väčšinou to býva naopak. Áno, v mnohom ide o všeobecnejší trend, súvisí s odtrhnutím politickej triedy od reálnych problémov občanov, politici, nielen na Slovensku, stále viac žijú v akejsi slonovinovej veži, kam hlas bežných ľudí nedoľahne. Túto priepasť potom zase využívajú rôzne populistické a antiestablišmentové, neraz až extrémistické strany, ktoré vedia nespokojnosť ľudí vhodne mobilizovať vo svoj prospech. To vidíme takmer vo všetkých demokraciách naprieč Európou.

S demokraciou na Slovensku sú podľa už menovaného výskumu spokojní najmä starší obyvatelia. Prečo si mladší myslia, že je demokracia nedostatočná? Súvisí to s určitou nerozvážnosťou a nedostatkom skúseností ?

Staršia možno viac porovnáva súčasnosť s dobou neslobody, mladí chcú viac, pre nich také, že veď ´teraz je na Slovensku historicky najlepšie, lepšie ako kedykoľvek doteraz´ vôbec neplatí. Mám pocit, že vychádzame zo zlej premisy. Pocit aktuálnej nespokojnosti nevyplýva z porovnania súčasnosti s minulosťou. Ľudia sa jednak aktuálne v čase porovnávajú s inými, existuje niečo ako tzv. relatívna sociálna deprivácia, čiže iní majú viac a vždy sa nájdu takí, ktorí majú viac. Navyše, najmä mladí hodnotia svoje šance do budúcnosti, predstavy o svojich životných príležitostiach, a opäť – netýka sa to výlučne sociálnych otázok a materiálneho postavenia. Predstava o kvalite života a teda aj krajine, kde ho chcem prežiť, má omnoho viac dimenzií.

V poslednom čase sa veľmi často rozoberajú zlé vzťahy medzi politikmi a novinármi. Je aj tento negatívny vzťah príčinou straty viery v demokraciu na Slovensku ?

Určite áno, veď médiá predstavujú akýsi sprostredkujúci medzičlánok medzi politikmi a občanmi.

Akým spôsobom by bolo možné zastaviť negativizmus v spojení s demokraciou? Skoršie výskumy ukázali, že dlhodobá nespokojnosť s kvalitou vládnutia vedie k väčšiemu politickému odcudzeniu a občianskej bezmocnosti. Tento negativizmus by bolo možné zastaviť neskorumpovaným spravodlivým vládnutím.

* S fungovaním demokracie bolo v roku 2017 na Slovensku nespokojných 68 percent ľudí. Naopak pozitívne ju hodnotilo iba 29 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu CSES a ISSP Slovensko. Dáta zberala agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016. Tieto, ale aj iné výsledky tohto rozsiahleho výskumu si môžete pozrieť prostredníctvom odkazu na publikáciu sociologičky Oľgy Gyárfášovej.

Autor je študentom kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.