Hoci pôsobil nenápadne, v záplave návštevníkov vyčnieval z davu. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že nepatrí do masovej skupiny lyžovania či sánkovania chtivých klientov strediska na Donovaloch.

Medzi sviatkami ich tam prišlo toľko, že si už o 10.00 hodine doobeda nemali kde autá zaparkovať. Vzniknutá situácia vyvolávala chaos. Chvíľami dochádzalo k dopravným zápcham na hlavnom ťahu cez obec. Nechýbali hádky nespokojných vodičov. V istých momentoch to vyzeralo, že slovné potýčky sa zmenia na ručné.

V tom zmätku neunikol pozornosti starší, jednoducho pôsobiaci pán. Stál na kraji jednej z komunikácií, ktorú po oboch stranách lemoval poodhŕňaný sneh. Stál a obzeral sa, akoby nevedel, čo ďalej. Snažil sa dostať k miestnemu obchodu. Nemal to ďaleko.

Od svojho domu niekoľko sto metrov. Cesta po pár rožkov a smotanu na šľahanie mu však v ten deň trvala o čosi dlhšie ako obvykle.

​​Na odpratanej, ale primrznutej vozovke sa šmýkalo a bola plná áut. Hemžila sa aj pešími. Všetko v jednej kope sa postaralo o to, že 82-ročný Jaroslav Palúch, domáci obyvateľ obce Donovaly, pôsobil bezradne.

Domáci ako rarita

Na otázku, či potrebuje pomôcť, však reagoval len mávnutím ruky. Vraj netreba, pomaly to zvládne.

„Vy by ste si mali dávať pozor, lebo dnes to tu je Božie dopustenie!“ prehodil popritom, ako sledoval okolité dianie. Zároveň zbystril pozornosť. Bol zvedavý, ktože sa mu to prihovoril. Jemu, obyčajnému chlapovi, ktorý...