Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
14.06.2018, 00:00

Disciliplinárne senáty musia prestať kúzliť

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová pre HN tvrdí, že sa cez disciplinárne návrhy snaží zvýšiť renomé súdu a dôveru ľudí v justíciu.

Daniela Švecová
Zdroj: Peter Mayer

Kto je Daniela Švecová
Predsedníčkou Najvyššieho súdu je od októbra 2014. V súdnictve začala pracovať hneď po skončení štúdia na právnickej fakulte – od roku 1974 bola justičnou čakateľkou na Okresnom súde v Trnave. Tu absolvovala justičnú skúšku a do roku 1980 tu pôsobila vo funkcii predsedníčky senátu. Potom odišla na Okresný súd v Nových Zámkoch a v roku 1981 na Krajský súd v Bratislave. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobí ako sudkyňa od roku 1991, od roku 1999 aj ako predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia. V rokoch 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu.


Ak by ste sa mali vžiť do roly bežného občana. Aká by bola teraz vaša momentálna dôvera voči justícii?
Právu a justícii venujem väčšinu svojho života, nemôžem preto nebadať signály, že dôvera ľudí v justíciu je dlhodobo naštrbená. V dnešnej vypätej spoločenskej atmosfére sa otvorene hovorí o korupcii v súdnictve. Preto považujem za mimoriadne dôležité dať ľuďom jasný signál, že našou prvoradou úlohou je chrániť práva a slobody, ktoré občanom zaručuje Ústava a celý právny poriadok. Túto dôležitú úlohu sa snažíme plniť na sto percent.

Ako chcete ľuďom ten signál dať?
Ľudia úplne oprávnene požadujú od súdov spravodlivosť a chcú vidieť jasné výsledky. Z pohľadu občana je jedným z najdôležitejších kritérií fungovania súdov to, či je vec rozhodnutá správne a spravodlivo. Samozrejme, aj dĺžka súdneho konania je z hľadiska vierohodnosti justície v očiach verejnosti veľmi dôležitá. Stále platí, že neskoro poskytnutá spravodlivosť je spravodlivosť odmietnutá, a preto je mojou absolútnou prioritou skrátiť dĺžku súdnych konaní.

Už dnes sme na Najvyššom súde v porovnaní s rokom 2014, keď som nastúpila do funkcie predsedníčky, zrýchlili dĺžku súdnych konaní o takmer 55 percent, čo je skutočne zásadný posun. My však pokračujeme a pracujeme veľmi intenzívne na tom, aby primeraná dĺžka súdneho konania bola samozrejmosťou pre každého občana. Súdy musia jednoznačne pracovať rýchlejšie, efektívne a transparentne. Tak, aby to v prvom rade pocítil občan.


Hovoríte o rýchlosti konaní, čo je bezpochyby silný dôvod pre dôveru ľudí v naše súdy. Ako však majú ľudia dôverovať súdnictvu, ak vidia, že zločincom sa za zvláštnych okolností darí utekať za hranice? Myslím napríklad prípady Vladimíra Mišenku a Roberta Okoličányho.
Iste, faktorov, ktoré vnímanie justície ovplyvňujú, je viac. Mojím hlavným cieľom je zlepšiť vnímanie a fungovanie Najvyššieho súdu a máme zatiaľ naozaj dobré výsledky. Som presvedčená, že v justícii je dostatok ďalších profesionálov, ktorí sa postupne zasadia o zmenu. Celkom jednoznačne však k vašej otázke musím povedať aj to, že za útek Mišenku a Okoličányho Najvyšší súd Slovenskej republiky nenesie zodpovednosť. Senát Najvyššieho súdu bezprostredne po vydaní rozhodnutia o zamietnutí odvolania obžalovaných nariadil policajné dodanie do väznice, avšak nebolo úspešné. Až na tomto podklade prichádzalo do úvahy vydanie európskeho a medzinárodného zatýkacieho rozkazu na dodanie odsúdeného do výkonu trestu. Na jeho vydanie je však príslušný Špecializovaný trestný súd, a nie Najvyšší súd.


Nemal zatýkací rozkaz vydať práve Najvyšší súd?
Ak sa predseda Špecializovaného trestného súdu, aj podľa medializovaných informácií, domnieva, že európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz mal po zamietnutí odvolania vydať Najvyšší súd, jeho názor nie je správny. Najvyšší súd totiž nie je súdom, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni. Takýto postup by bol navyše v rozpore s Ústavou, lebo Najvyšší súd by prekročil svoju právomoc a suploval by činnosť prvostupňového súdu. Najvyšší súd ponúkol Špecializovanému súdu spoluprácu v podobe poskytnutia relevantného spisového materiálu, avšak s negatívnou odpoveďou. Treba tiež povedať, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu v tejto veci trestné stíhanie Róberta Okoličányho prebiehalo už na slobode, lebo v jeho prípade už v minulosti uplynula maximálna zákonná lehota v

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.