Sudca Peter Šamko tvrdí, že opätovné zadržanie obvineného v tej is­tej ve­ci, je nezákonne. K rozporu so zákonom dochádza aj vtedy, ak bol obvinený po prvom zadržaní prepustený na slobodou pre pochybenie prokurátora, píše Šamko pre portál Právne noviny. K opätovnému zadržaniu došlo aj v prípade Juraja Hossua, ktorý na smrť dokopal Filipínca Henryho Acordu. 

Hossu napadol Henryho 26. mája. Podľa zverejneného videozáznamu ho najprv sotil na zem a následne ho kopol do hlavy. Zraneniam spôsobeným týmto útokom následne Henry podľahol v ružinovskej nemocnici.

Okresný prokurátor však Hossua deň po incidente prepustil na slobodu, čo vyvolalo vlnu verejného pobúrenia a 2. júna útočníka opäť zadržali. Okresný sudca následne rozhodol, že Hossu pôjde do väzby.

​

"Som názoru, že je v roz­po­re so zá­ko­nom ako aj ju­di­ka­tú­rou Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, ak prí­de k opä­tov­né­mu (dru­hé­mu) za­dr­ža­niu ob­vi­ne­né­ho v tej is­tej ve­ci a je­ho nás­led­né­mu vza­tiu do väz­by iba z dô­vo­du, že vy­šet­ro­va­teľ, prí­pad­ne pro­ku­rá­tor mal postupovať pri pr­vom za­dr­ža­ní ob­vi­ne­né­ho nes­práv­ne (chyb­ne, či ne­zá­kon­ne), keď ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til na slo­bo­du, ho­ci správne mal po­dať návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by," tvrdí sudca Šamko. 

Šamko pripomína, že zákonná lehota zadržania je 48 hodín. V tomto časovom úseku musí byť zadržaná osoba odovzdaná súdu, ak sa tak nestane, je prepustená na slobodu príkazom prokurátora. Podľa Šamka teda maximálna lehota už uplynula po prvom zadržaní.

"Opä­tov­né za­dr­ža­nie, za nez­me­ne­né­ho dô­kaz­né­ho sta­vu pri ob­vi­ne­ní z to­ho is­té­ho skut­ku, v pod­sta­te zna­me­ná ne­zá­kon­né predl­žo­va­nie maximál­nej le­ho­ty za­dr­ža­nia nad 48 ho­di­no­vú le­ho­tu tr­va­nia za­dr­ža­nia a to len z dô­vo­du, že nap­rík­lad vy­šet­ro­va­teľ ale­bo pro­ku­rá­tor mal nes­práv­ne vy­hod­no­tiť vä­zob­né dô­vo­dy pri pr­vom za­dr­ža­ní," konštatuje sudca. 

Príkaz prokurátora, ktorým došlo k prepusteniu nie je možné podľa Šamka znegovať tým, že sa ob­vi­ne­ný opä­tov­ne za­dr­ží a že sa mož­ná chy­ba pri pre­pus­te­ní z pr­vé­ho za­dr­ža­nia nap­ra­ví no­vým za­dr­ža­ním a nás­led­ným roz­ho­do­va­ním o väz­be.

O väzbe osoby, ktorá už raz bola prepustená sa môže podľa Šamka rozhodovať až po tom, ako sa zmenia relevantné dôvody. Nemôže však ísť len o opis skutku. V tomto prípade sa teda neberie do úvahy ani prekvalifikovanie skutku. 

Podobný prípad už Najvyšší súd SR v minulosti riešil. Išlo o kauzu Karola Mella, ktorého pre­pus­tili z väz­by pre chyb­né rozhodnutie sú­du. Následne bol opätovne zadržaný. Súd rozhodol, že takýto postup bol nezákonný. 

"Aj v prí­pa­doch, v kto­rých si ob­vi­ne­ný zjav­ne „za­slú­ži“ byť vo väz­be by sa tak ma­lo stať len a vý­hrad­ne v sú­la­de so zá­ko­nom. Po­ru­še­nie zá­ko­na by sa to­le­ro­vať ne­ma­lo a to ani v prí­pa­de, ak k ne­mu ve­dú „dob­ré“ dô­vo­dy. Po­kiaľ pri­pus­tí­me po­ru­še­nie zá­ko­na pri roz­ho­do­va­ní o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by raz, po­tom sa tak bu­de mož­né stať vždy," vysvetľuje Peter Šamko.