06.06.2018, 00:00

Notári odľahčili súdy od dedičstiev

Na viacero noviniek v dedičských konaniach upozorňujú členovia prezídia Notárskej komory Martin Selecký a Katarína Valová.

dedičstvo, testament
Zdroj: StockExpert

Prípady dedičstva zaťaženého dlhmi sa podľa Martina Seleckého, člena Prezídia Notárskej komory, zväčša rozlišujú podľa toho, či ide o dedičstvo po poručiteľovi, ktorý pracoval ako zamestnanec, alebo či nejde o podnikateľa. „Výsledkom dnešnej doby ľahko dostupných úverov, pôžičiek, rôznych bankových a nebankových subjektov a nákupov na splátky je aj veľké zadlženie firmy. Táto skutočnosť sa logicky musí premietnuť aj do konania o dedičstve, kde sa súdny komisár čoraz častejšie stretáva s dedičstvom zaťaženým dlhmi, pričom býva prihlásených viacero pohľadávok, či už samotnými veriteľmi, ich splnomocnenými zástupcami, alebo súdnymi exekútormi,“ vraví Selecký.


Ako pripomína notár, dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré naňho prešlo poručiteľovou smrťou. Zároveň upozorňuje na nový zákon, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, ako aj na veľkú novelu Exekučného poriadku. „Tie zaviedli pomerne rozsiahle zmeny vo vzťahu medzi likvidáciou dedičstva a už prebiehajúcim exekučným konaním,“ upozorňuje Selecký.


Prihlasovanie pohľadávok
Pohľadávky prihlasované súdnymi exekútormi do dedičského konania sú rôznorodé. Niektorí prihlasujú pohľadávku aj za oprávnenú osobu, v prospech ktorej je vedená exekúcia, niektorí len trovy exekúcie. Typickým problémom pri prihlasovaní pohľadávok v rámci dedičského konania je podľa Seleckého častý výskyt duplicitne prihlásenej pohľadávky, a to samotným veriteľom a taktiež súdnym exekútorom, ktorý bol poverený výkonom exekúcie a vymáha pohľadávku v prospech veriteľa.


„Častým javom je aj to, že pohľadávku do dedičského konania za veriteľa prihlási len súdny exekútor, zatiaľ čo samotný veriteľ nie. S takto prihlásenými pohľadávkami je potrebné sa vysporiadať obzvlášť v prípade, ak dedičské konanie dospeje do štádia likvidácie, keď sa majetok patriaci do dedičstva speňaží a následne sa uspokoja veritelia,“ vraví Martin Selecký.

Posilnené kompetencie
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou dedičského konania sa v dnešných podmienkach výrazne posilnili kompetencie notára. „Nielen v oblasti meritórneho rozhodovania v dedičskom konaní, ale aj rozhodovania o procesných otázkach. Notár ako súdny komisár robí všetky procesné úkony a rozhodnutia samostatne s výnimkou štyroch prípadov. Tými sú rozhodnutia o začatí dedičského konania, žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitého predpisu alebo medzinárodnej zmluvy záväznej pre Slovensko vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd. Súd vydáva rozhodnutia o vylúčení notára a jeho zamestnancov a tiež rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“ Ako ďalej upozorňuje notárka Katarína Valová, tomu zodpovedá aj terminológia použitá v zákone. Kým Civilný mimosporový poriadok používa pojem „súd“, má sa s výnimkou spomínaných štyroch situácií na mysli notár ako súdny komisár.


„Podľa Civilného mimosporového poriadku sa procesné úkony notára – čiže rozhodnutia a iné úkony, najmä opatrenia – už nepovažujú za úkony súdu, ale notár robí priamo v dedičskom konaní procesné úkony súdu prvého stupňa ako súdny komisár. Postavenie notára v mimosporovom konaní tým zodpovedá postaveniu predsedu senátu alebo samosudcu,“ objasňuje Valová.

Forma uznesenia, nie rozsudku
V snahe upustiť od prísneho formalizmu bude notár v dedičskom konaní vždy rozhodovať vo forme uznesenia, nie rozsudku. Upúšťa sa aj od rozhodovania vo forme osvedčenia o dedičstve. „Pri otázke, prečo zákonodarca zvolil tento spôsob rozhodovania, treba odkázať na historicko-právne súvislosti, keď sa táto forma rozhodovania v dedičskom konaní preferovala, čo do rozhodovania súdom, a sekundárne na už spomínané odstraňovanie formalizmu. Tieto závery možno podporiť aj tým, že samotné dedičské konanie je neverejné, a preto nie je nevyhnutné trvať na slávnostnej forme rozhodnutia, a to aj pri jeho vyhlasovaní, “ vraví Valová.


Notár koná na základe poverenia, ktoré vydáva príslušný súd pre každú konkrétnu dedičskú vec samostatne. Súd teda nemá možnosť nepoveriť notára a konať, prípadne aj rozhodovať v určitej veci sám. „Notár sa v sústave orgánov verejnej moci považuje za štátny orgán vykonávajúci súdnu moc. Súd poveruje konkrétneh

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.