Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.06.2018, 00:00

Európska prokuratúra sa už formuje

Stíhať má trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. Niektoré štáty tlačia na to, aby stíhala aj organizovaný zločin, vrátane terorizmu. O poslaní Európskej prokuratúry, ktorej orgány sa v súčasnosti ešte len kreujú, hovoríme s Annou Ondrejovou, prokurátorkou Generálnej prokuratúry.

Anna Ondrejová
Zdroj: Peter Mayer

Čo podnietilo Európsku úniu vytvoriť spoločnú Európsku prokuratúru?
Diskusie o zriadení Európskej prokuratúry sa vedú už viac ako dvadsať rokov. Pôvodcom myšlienky bol Úrad pre finančnú kontrolu Európskej komisie a jej hlavným cieľom je zvýšiť úroveň ochrany finančných záujmov Európskej únie. Ročný rozpočet EÚ predstavuje okolo 150 miliárd eur a odhaduje sa, že až 10 percent výdavkov realizovaných prostredníctvom fondov sa použije v rozpore s európskym právom. Skracované sú aj príjmy EÚ, napríklad formou podvodov s DPH. To bol dôvod, prečo Lisabonská zmluva zmocnila Radu EÚ, aby vytvorila Európsku prokuratúru, s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie. K jej zriadeniu došlo nariadením Rady EÚ z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry.


Ak sa o tom diskutuje už 20 rokov, prečo Európska prokuratúra nevznikla už skôr?
Zjednodušene povedané, chýbala na to politická vôľa ak nie všetkých členských štátov, tak aspoň ich významnej väčšiny. Možno aj preto, že Únia nedokázala presvedčivo vyargumentovať, že postup národných prokuratúr je málo účinný a že vytvorenie Európskej prokuratúry bude pre ochranu spoločného rozpočtu prínosom. Okrem toho, nie všetky členské štáty podporujú rozširovanie právomoci Európskej únie.


Ani teraz sa nezapojili všetky členské štáty a Európska prokuratúra vznikla len formou tzv. posilnenej spolupráce. Z akého dôvodu sa do nej niektoré štáty nezapojili?
Dosiaľ oznámilo, že sa chce zúčastniť na posilnenej spolupráci na účely vytvorenia Európskej prokuratúry 21 z celkovo 28 členských štátov. Sedem členských štátov sa zatiaľ nepridalo. Dôvody sú rôzne. Spojené kráľovstvo z Únie odchádza. Niektoré štáty majú ústavné pravidlá, ktoré im bránia odovzdať vyšetrovacie právomoci na svojom území niekomu inému. Najčastejšie sú to však vnútropolitické dôvody, súvisiace s postojom k vlastnej suverenite a k posilňovaniu kompetencií Únie.


Hlavným cieľom Európskej prokuratúry je teda ochrana finančných záujmov Únie, ale nebude mať aj iné ciele? Nezapojí sa aj do boja proti terorizmu?
Zmluva o fungovaní Európskej únie zmocňuje Európsku radu, aby prijala rozhodnutie o rozšírení právomoci Európskej prokuratúry aj na boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer a týka sa viac ako jedného členského štátu Únie. Niektoré členské štáty prejavujú záujem o rozšírenie právomoci na organizovaný zločin, predovšetkým na terorizmus, nie sú to však všetky členské štáty. Zatiaľ čo základná zmluva umožňuje vytvorenie Európskej prokuratúry na ochranu finančných záujmov Únie aj formou tzv. posilnenej spolupráca aspoň deviatich členských štátov, pre rozšírenie jej právomoci na iné trestné činy požaduje jednomyseľné rozhodnutie. To môže byť problém. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v správe o stave Únie v septembri 2017 sa však vyslovil za rozšírenie pôsobnosti Európskej prokuratúry na teroristické trestné činy a Komisia v nadväznosti na to uviedla, že plánuje takéto možné rozšírenie s perspektívou od roku 2025.


Budú patriť do právomoci Európskej prokuratúry všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie?
Nie, len závažnejšie trestné činy proti finančným záujmom Únie. Iné trestné činy budú patriť do právomoci Európskej prokuratúry, zjednodušene povedané, len ak budú neoddeliteľne súvisieť s trestnými činmi proti finančným záujmom Únie a budú menej závažné ako tieto trestné činy. Skutkové podstaty trestných činov, pre ktoré bude mať právomoc Európska prokuratúra, budú vymedzené v našom Trestnom zákone, do ktorého sa premietne smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva.


Ako je upravený vzťah medzi kompetenciami Európskej prokuratúry a našich justičných orgánov?
Odhaľovanie trestných činov a ich vyšetrovanie budú naďalej vykonávať naše colné, daňové a policajné orgány. Na odhaľovaní sa bude naďalej podieľať aj OLAF, teda Úrad Európskej komisie na boj proti podvodom. Na vyšetrovaní sa bude aktívne zúčastňovať európsky delegovaný prokurátor. Aktívnejšie, ako to od našich prokurátorov vyžaduje vnútroštátna právna úprava. Bude niesť plnú zodpovednosť za vyšetrovanie. Dozor nad vyšetrovaním budú vykonávať európski prokurátori za súčasného sledovania a usmerňovania stálou komorou.

Obžaloby bude Európska prokuratúra podávať na slovenských súdoch. Výkon právomoci Európskej prokuratúry bude upravený v nariadení o Európskej prokuratúre, ktoré však v mnohých otázkach odkazuje na vnútroštátne právo.


Naši prokurátori v prípade spáchania trestného činu sa nezúčastňujú priamo na výsluchu. Čo môžu naši občania očakávať od Európskej prokuratúry? V čom bude spočívať jej dozor nad prípadom?
Aj naši prokurátori sú oprávnení vykonať dôkazy alebo sa zúčastniť ich vykonania, prípadne aj vykonať celé vyšetrovanie. Je v

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.