Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Tento rok odštartoval ambicióznym prísľubom členských krajín Únie. Vlani v decembri sa totiž po dlhej noci rokovaní európska dvadsaťsedmička nakoniec dohodla, že sa pokúsi znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti stavu z roku 1990. Pôvodný plán pritom hovoril o znížení o 40 percent.

Boli však aj takí, ktorí s dohodou nesúhlasili. Minister hospodárstva Richard Sulík označil výrazné znižovanie emisií za nezmyselné preteky.

„Európska ekonomika tvorí iba malé percento celosvetových emisií. Slovensko je najpriemyselnejšia krajina Únie a prehnané ciele toto odvetvie poškodia,“ uviedol minister.

V podobnom duchu sa potom niesol celý rok. Na jeseň sa konala klimatická konferencia v škótskom Glasgowe, ktorú detailne sledoval celý svet.

Posledný deň roku 2021 sa tiež očakáva, že Európska komisia predstaví dlhoočakávané kritériá udržateľnosti pre plyn a jadro. HN zisťovali, ako tieto udalosti vplývajú na našu krajinu.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Do konca súťaže zostáva

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.