Facebook v posledných dňoch zaplavil hrozivo pôsobiaci status: „V Monaku podpísané pre Slovensko 11-tisíc Afričanov od 1.7. z (sic!) vreckovým 800€ !!! SKUTOK SA STAL!!!“ Ministerstvo zahraničia odkazuje, že je to lož. V čase písania tohto článku mal status takmer 900 zdieľaní.
V prvom rade sa nič nepodpísalo v Monaku. Status pravdepodobne odkazuje na Marakéšsku deklararáciu, ktorá bola podpísaná v Maroku, nie Monaku. Tá sa skutočne týkala migrácie, avšak nijakým spôsobom nezaväzuje Slovensko prijať akýchkoľvek migrantov, nie to ešte konkrétne počty ku konkrétnemu dátumu.
Slovensko sa k ničomu nezaviazalo
„V prvom rade, je potrebné zdôrazniť, že Marakéšska deklarácia je právne nezáväzný dokument, ide o politickú deklaráciu. Teda je principiálny nezmysel hovoriť o tom, že by Slovensku z nej vyplývala nejaká povinnosť a už vôbec nie záväzok presídľovať nejaké konkrétne počty ľudí k nejakým konkrétnym dátumom,“ píše v stanovisku zaslanom HN ministerstvo zahraničných vecí.
K statusu sa v šírení dezinformácií pridali aj viaceré konšpiračné weby. „Zjednodušene povedané, pripravuje sa lavína migrantov z Afriky, podporená legislatívou na európskej aj národnej úrovni,“ píše napríklad Slobodný výber.
Pomôže nám to riešiť konflikt v krajine pôvodu
Podľa ministerstva však ide o štandardný diplomatický proces a práve takéto stretnutia s tretími krajinami môžu pomôcť k riešeniu problému. Stretnutie v Marakéši sa uskutočnilo v rámci takzvaného Rabatského procesu. „Práve takéto formáty umožňujú vytvárať partnerstvá na riešenia priamo v krajinách pôvodu,“ odkazuje ministerstvo.
Rezort zahraničia zároveň dodáva, že ciele, ktoré popisuje deklarácia nie sú v rozpore so záujmami Slovenska. „Podpora legálnej migrácie a mobility, rovnako ako posilnenie ochrany utečencov a ďalších násilne vysídlených osôb nie je v rozpore s politikou vlády SR v oblasti migrácie, pretože je aj MZVaEZ SR dlhodobo a aktívne zapojené do súvisiacich aktivít,“ uzatvára ministerstvo.
K statusu sa priamo na Facebooku vyjadril aj štátny tajomník ministerstva Ivan Korčok. Vo svojom príspevku upozornil na to, ako ľahko a rýchlo sa takéto falošné správy dokážu šíriť a to ho utvrdilo v tom, že bojovať proti hoaxom a vysvetľovať širokej verejnosti ako sa Slovensko zapája do rozhodovania v EÚ má zmysel.