Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
04.05.2018, 10:00

Rómske deti nechodia do škôlky. Pre ich ďalšie štúdium je to pritom kľúčové

Zo segregovaných osád navštevuje materskú školu len necelých šesť percent detí.

Škôlka
Zdroj: Pexels.com

V porovnaní s väčšinovou spoločnosťou sa na strednú školu dostane len veľmi málo rómskych detí. A na vysokú ešte menej. Ich štart na základnej škole je omnoho ťažší. Kapitolou samou o sebe je, že mnohé deti sú automaticky priraďované do špeciálnej školy, kde sa toho naučia oveľa menej. No aj tie, ktoré idú na štandardnú základnú školu, majú zlý prospech a vo veľkom opakujú ročníky. To, aké výsledky budú mať školáci na základnej škole a neskôr v celom živote, sa totiž začína už v útlom detstve.

Chudoba a málopodnetné prostredie v prvých rokoch života ovplyvňuje aj ich vývin. To sa neskôr odzrkadľuje v nízkom vzdelaní, čo vedie k nekvalifikovanému zamestnaniu a začarovanému kruhu chudoby.

Cieľ škôlky

Čiastočným riešením je dostať takéto deti do škôlok. Slovensko však výrazne zaostáva v zaškolenosti troj- až šesťročných detí za ostatnými krajinami OECD. Na celom Slovensku navštevuje škôlku iba 64 percent trojročných detí, no v segregovaných rómskych komunitách je to len 5,6 percenta.

Splnomocnec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz presadzuje, aby každé dieťa chodilo aspoň rok do škôlky. “Tento krok je alfou a omegou v prístupe rómskych detí ku vzdelaniu,” povedal Ravasz. Absencia predškolskej prípravy totiž znevýhodňuje dieťa v škole a má dopad i na celkové dosiahnuté vzdelanie, teda i na možnosti uplatniť sa na trhu práce. O zavedení povinnej predškolskej výchovy už Ravasz nedávno hovoril s premiérom Petrom Pellegrinim aj s ministerskou školstva Martinou Lubyovou, ktorá je opatreniu naklonená.

Je to v konečnom dôsledku pre štát lacnejšie. “Predškolské vzdelávanie má význam pre rozvoj každého jednotlivca, ale aj spoločnosť. Návratnosť nákladov na včasnú intervenciu je najvyššia v porovnaní s návratnosťou nákladov na programy zamerané na všetky staršie deti a študentov. Krajiny Európskej únie sa preto snažia zabezpečiť čo najväčšiu účasť detí v predškolskom vzdelávaní,” konštatuje správa To dá rozum.

Pridrahé pre sociálne slabších

Paradoxne, jedným z dôvodov, prečo rómske deti nenavštevujú škôlky, je aj to, že sú pre ich rodičov pridrahé. Ukazuje to jedna z dvoch prípadových štúdií z monitorovacej správy o Rómoch, ktorú pre Európsku komisiu pripravili viaceré slovenské mimovládne organizácie na čele s Centrom pre výskum etnicity a kultúry.

V materských školách vo Veľkom Krtíši sa platí päť eur mesačne ako sponzorský dar. K tomu však treba pripočítať stravu a iné poplatky, ktoré môžu mesačne dosiahnuť až 80 eur, ak rodiny nie sú v hmotnej núdzi.

“Tieto poplatky sú vysoké aj pre rodiny, v ktorých rodičia zarábajú minimálnu mzdu približne 430 eur mesačne,” konštatuje sa v správe. Po prvom mesiaci je podľa správy vysoká miera zanechania dochádzky najmä pre skryté náklady, ako napríklad náklady na toaletné potreby, extra topánky alebo výlety.

Osobitné školy a nulté ročníky

Aj kvôli tomu, že rómske deti len zriedkavo navštevujú škôlky, ktoré im rozvíjajú schopnosti, ale zároveň sa v nich učia aj slovenský jazyk, sa neraz stáva, že sú automaticky zaradené do špeciálnej školy. Alebo do nultých ročníkov základných škôl. 

V špeciálnych školách tak končia aj deti, ktoré netrpia mentálnym postihnutím a namiesto štandardného vzdelania stihnú prejsť za deväť rokov len látku prvého stupňa. A odtiaľ môžu ísť nanajvýš na dvojročnú učňovku.

Problémom je aj zaraďovanie rómskych detí do nultých ročníkov. “Ak dieťa nastúpi do nultého ročníka a stane sa mu, že raz opakuje ročník, je už nemožné, aby dokončilo všetkých deväť ročníkov v základnej škole včas. Riziko toho, že deti z marginalizovaných rómskych komunít budú opakovať ročníky, je vysoké,” konštatuje sa v správe.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.



Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.