Prezident Andrej Kiska avizoval, že Denisu Sakovú vymenuje za ministerku vnútra, aj keď s tým nesúhlasí. Má vôbec inú možnosť?
Myslím si, že dnes naozaj inú možnosť nemá. Dostal sa do tejto situácie nedobrovoľne. Smer, ako hlavná strana vládnej koalície, ho vmanévrovala do tejto pozície. V situácii, keď už je vláda vymenovaná a premiér dáva návrh na vymenovanie ďalšieho člena vlády, tak ho prezident naozaj musí vymenovať. Ak by sme túto situáciu doviedli až do absurdnej podoby a keby dnes teoreticky Peter Pellegrini navrhol kandidatúru Roberta Kaliňáka znovu, tak by prezident musel vymenovať aj Roberta Kaliňáka. Z tohto pohľadu vnímam ako veľmi problematické to, že Denisa Saková, ktorá bola po boku Roberta Kaliňáka desať rokov, má ísť teraz na jeho miesto. Vnímam to dokonca až ako politickú zlomyseľnosť a akési potrestanie prezidenta.
Skúste vysvetliť, prečo prezident nevymenoval Denisu Sakovú už pri prvej voľbe, keď sa zostavovala vláda.
Dnes sa spätne zdá, akoby bol za tým nejaký plán. Najskôr to vyskúšať s inými ľuďmi a keď neprejdú, a ústavné možnosti pre prezidenta odmietnuť kandidáta pominú, tak potom prísť s takou kandidatúrou, ktorá zodpovedá predstavám strany Smer. Myslím si, že teraz to ich predstavám naozaj zodpovedá na rozdiel od Tomáša Druckera.
A čo Jozef Ráž mladší?
Toho prezident odmietol v situácii, keď to ústavné možnosti dovoľovali. No myslím si, že zámerom skôr bolo to, že Drucker, ktorý bol vymenovaný, svoju úlohu splní a práve kvôli tomu v tej prvej vlne by možno bola Saková odmietnutá prezidentom. Jej kandidatúra je oveľa problematickejšia než kandidatúra Jozefa Ráža.
Prečo je taká problematická?
Nech si myslíme čokoľvek o jej personálnej zodpovednosti pri kauzách, ku ktorým došlo počas ministrovania Roberta Kaliňáka, tak ona bola desať rokov v podstate pri ňom. Počas svojho pôsobenia pri ministrovi a popri jeho kauzách sa neprejavovala inak ako samotný minister. Navrhnúť po týchto skúsenostiach na post ministerky vnútra niekoho, kto má minimálne podiel na tom, čo sa odohrávalo na ministerstve, je zo strany Smeru politickou zlomyseľnosťou. Je možné, že bude figurovať aj pri niektorých kauzách, na ktoré upozornil špeciálny prokurátor Vasiľ Špirko. Ona sa opäť stane súčasťou celého naratívu, ktorý viedol k tomu, že Robert Kaliňák musel odstúpiť. Môžeme opäť očakávať protesty a diskusie o zodpovednosti novej ministerky.
Opozícia hovorí o zbabranej reforme ESO, mimovládne organizácie boli ešte tvrdšie, konkrétne Zuzana Wienk povedala, že táto nominácia je fackou rodinám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zdá sa, že atmosféra zostáva veľmi napätá. Čo očakávate od ulice?
Myslím si, že je to legitímny postoj občianskej spoločnosti voči tomu, čo sa deje v tejto krajine. Tieto aktivity zatiaľ viedli k naozaj významným zmenám, k odstúpeniu aj popredných členov vlády. Kauza určite nie je uzatvorená a očakávam, že protesty budú pokračovať.
Čo podľa vás viedlo predsedu strany Smer Roberta Fica k nominácii? Vedel predsa, že s ňou má „ulica“ problém.
Určite chce mať ešte podiel na mocenských rozhodnutiach, aj keď formálne nie je predsedom vlády. Nechce, aby mohol niekto jeho pozíciu, respektíve moc ohroziť. Tak, ako išiel do tejto funkcie s určitým zadaním Tomáš Drucker, ale „neustál“ to. Idea bývalého predsedu vlády je taká, že Saková musí urobiť to, čo sa očakávalo od Kaliňáka počnúc rozdeľovaním verejných zákaziek až po vyšetrovanie rôznych činov. Táto voľba zrejme súvisela s tým, že pani Saková sa správala po celý čas ako lojálna, neprejavovala nejaké nesúhlasné postoje voči tomu, čo sa odohrávalo.
Jedno vážne rozhodnutie už za ňu urobil Peter Pellegrini, a to, že prisľúbil, že koncom mája skončí vo svojej funkcii policajný prezident Tibor Gašpar. Denisa Saková by mala vybrať jeho nástupcu. Ako sa s tým vyrovná?
Ak vezmeme do úvahy celú kauzu, tak spôsob, akým sa vyberajú najvyšší policajní funkcionári, pri všetkej úcte, si nemyslím, že je vhodná kandidátka na túto úlohu. A predstava, že ona bude autonómne vyberať šéfa polície, myslím si, že je vylúčená. Na tom bude participovať predovšetkým vedenie strany Smer, aj ľudia, ktorí momentálne nie sú vo verejných funkciách.