Slovensko chce byť v roku 2019 krajinou, ktorá na ministerskej úrovni predsedá Rade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Kandidatúru musí odobriť vláda, ktorá to má v programe stredajšej schôdze. V poradí tretia významná kandidatúra Slovenska za sebou je podľa ministerstva zahraničných vecí potvrdením záujmu byť aktívnou krajinou na medzinárodnej scéne.
OECD je prestížnou organizáciou, ktorá pravidelne vypracováva a publikuje odborné štúdie a ekonomické analýzy pomáhajúce realizovať reformy a politiky hospodárskeho rozvoja. Kandidatúra Slovenska na čele jej rady prichádza potom, ako SR v druhom polroku 2016 predsedalo v Rade EÚ a následne sa rozhodlo aj o predsedníctve SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v roku 2019.
Kabinet v stredu uskutoční i výmenu zástupcov štátu v Hospodárskej a sociálnej rade SR v súvislosti s rekonštrukciou vlády. Predsedom rady ostane minister práce Ján Richter (Smer-SD). Opúšťajú ju exministri Robert Kaliňák (Smer-SD), Lucia Žitňanská (Most-Híd) a bývalý podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý sa stal premiérom. V rade ho nahradí podpredseda vlády Richard Raši (Smer-SD), pribudne v nej však i nový minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).
Ministri budú mať na stole rad informačných správ. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) predkladá štvrtú správu o používaní štátneho jazyka na území SR. Vláda jej uloží úlohu prijať opatrenia na zlepšenie úrovne ovládania štátneho jazyka v regionálnom školstve. Školskí inšpektori napríklad zistili, že na prvom stupni ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským učitelia slovenčiny nedostatočne dbali na správnu výslovnosť. Ústny prejav bol u väčšiny žiakov jednoduchý, u niektorých sa prejavovala komunikačná bariéra.
Ministerstvo hospodárstva pripravuje druhý antibyrokratický balíček na zlepšenie podmienok pre podnikateľov na Slovensku. Uvádza sa to v Správe o stave podnikateľského prostredia v SR. Pri vypracovaní balíčka sa rezort opiera o viac ako 150 podnetov od podnikateľov a ministerstiev. V balíčku, ktorý chce rezort predložiť v priebehu druhého štvrťroka, chce reagovať aj na najnovšie výsledky ankety Byrokratický nezmysel za rok 2017. Opatrenia budú pokrývať predovšetkým oblasti elektronizácie, zjednodušovania procesov či získavania povolení a znižovanie byrokracie.
Na využívanie elektronických služieb štátu by nemusela byť potrebná takzvaná čítačka eID v takej miere, ako je tomu dnes. V informačnej správe o plnení Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy na Slovensku to uvádza podpredseda vlády Richard Raši. Prihlasovanie a vyjadrovanie vôle pomocou eID čítačky označil za poslednú bariéru po tom, ako je od začiatku roka možné platiť kartou za elektronické služby verejnej správy. Na zjednodušení používania čítačky eID sa podľa správy „intenzívne pracuje".