Nový minister vnútra Tomáš Drucker hovorí, že nemá názor na policajného prezidenta Tibora Gašpara a potrebuje sa zorientovať. Vy ako vnímate Tibora Gašpara? Je to človek, s ktorým sa dá ďalej pracovať v rezorte?
Tibor Gašpar je policajný prezident, ktorý sa ocitol pod veľkým tlakom verejnosti. Je tu tlak, aby došlo k zmene na čele policajného zboru. Menovanie alebo odvolanie policajného prezident je rozhodnutie, ktoré je politické. Momentálne o tom podľa zákona rozhoduje minister. Minister je politik a robí rozhodnutia, ktoré sú politické. Teraz je najdôležitejšie, aby sa obnovila dôveryhodnosť policajného zboru, ktorá je otrasená. A nie je to pre samotnú políciu, ale najmä pre politickú situáciu. V každom prípade platí, keby nový minister vymenil policajného prezidenta, teda urobil to politické rozhodnutie, tak situácia by sa trošku upokojila a odrazilo by sa to priaznivo na dôveryhodnosti policajného zboru. Či to je vďačné a spravodlivé voči Tiborovi Gašparovi, to je iná vec, ale iste sa aj on dopustil vecí, ktoré mu je možno vytknúť.
Hovoríte, že voľba policajného prezidenta je politická. Je teda nepísaným pravidlom, že s novým ministrom by mal prísť aj nový policajný prezident?
Nemusí to tak byť, ale doteraz to vždy tak bolo. Je správne, keď minister prichádza s nejakou koncepciou a má pripravených ľudí, o ktorých sa chce opierať.
Tomáš Drucker hovorí, že zatiaľ nevie, koho by tam dal. Aký profil by mal mať nový policajný prezident?
Do toho si netrúfam hovoriť, pretože situáciu na vnútre už niekoľko rokov až tak detailne nesledujem, ale rád by som upriamil pozornosť na určité nekalé veci, ktoré sa dejú. Existuje určitý formalizmus v práci, ktorý je škodlivý. Ten formalizmus je založený na tom, že sa hovorí: no dobre, pokiaľ nejaký policajt nie je disciplinárne alebo trestne stíhaný, tak je všetko v poriadku. Ono je to trošku zložitejšie. A tú väčšiu zložitosť charakterizuje aj jedna formulácia, ktorá je v zákone o príslušníkoch policajného zboru. Presne ju nepoviem, ale obsahovo je to tak, že policajt nesmie konať tak, aby narušil dôveryhodnosť policajného zboru.
V médiách sme čítali informácie o prepojeniach – nebudem teraz hovoriť mená – významného príslušníka policajného zboru, prepojenie manželky na významného a dosť pochybného podnikateľa, ktorého meno sa objavuje v kriminálnych spisoch, ktoré vedie kriminálna polícia. Podnikateľ síce nie je trestne stíhaný, ale to neznamená, že je to v poriadku.
Hovoríme o šéfovi Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Róbertovi Krajmerovi a jeho manželke?
Mená uvádzať nebudem. Ako sme povedali, formálne nikto stíhaný nie je, ale opierať sa o to, že toto je v poriadku... Nie je to tak. Je to v rozpore s formuláciou zo zákona o služobnom pomere.
Mal by to byť teda človek bez akýchkoľvek podnikateľských prepojení?
Toto sa zanedbávalo. Niekto, kto má zodpovednosť za policajný zbor, mal zasiahnuť a dohovoriť, že takto to nemôže fungovať, pretože to nakoniec celé skončí pri tom, že ľudia prestanú veriť polícii, a to sa stalo.
Mal by minister vypočuť volanie ulice a urobiť zmenu hneď, alebo to má byť rozhodnutie, ku ktorému dospeje po analýze rezortu?
Opakujem, je to politické rozhodnutie. A minister má robiť politické rozhodnutia. Úloha dňa je zvýšiť dôveryhodnosť policajného zboru, takže áno, mal by takú zmenu urobiť.
Minister Drucker avizuje aj zmenu voľby policajného riaditeľa. Čo by mali byť minimálne kritériá, ktoré by mali byť kladené na kandidáta?
Kvalifikácia a vlastnosti policajta sú definované v zákone, ktorý som spomínal. Mal by byť dôveryhodný, skúsený, inteligentný a podľa toho nech minister koná.
Ako skúmať prepojenia, o ktorých ste hovorili? Viete si predstaviť nejaký mechanizmus, kde by to kandidáti vysvetľovali?
Policajti si povedia všetko. Základné veci a prepojenia poznajú a hovoria si o nich. A vedenie policajného zboru to musí zohľadniť. A ak to neurobí, končíme v takej situácii ako dnes. Všetci volajú po zmene, médiá prinášajú veľmi nepríjemné a často šokujúce články. Potom je otázka, ako sme sa sem dostali. No tak, že zodpovední funkcionári a politici sa opierali o čistý formalizmus.
Problém je teda v čom konkrétne?
Že formálne je všetko v poriadku, ale v skutočnosti nie je v poriadku nič. Také veci, ktoré som tu spomenul bez toho, že by som hovoril o menách, škodia a nemôžu sa vyskytovať.
Výber policajného prezidenta by sa podľa Druckera mal diať prostredníctvom komisie so zastúpením z polície, odborov či prokuratúry. Táto komisia by následne odporučila kandidáta, ktorý pôjde na vypočutie do parlamentného branobezpečnostného výboru. Ako vnímate tento nápad?
O tomto spôsobe menovania policajného prezidenta, ale aj menovania riaditeľa inšpekcie sa hovorí už niekoľko rokov a priznám sa, že celkom tomu nerozumiem. Niekedy sa mi zdá, že nedôvera voči politikom už narastá do takej miery, že sa hovorí o tom, aby sme im dali čo najmenej moci. Ale keď budú mať menej moci, logicky budú mať aj menej zodpovednosti. Nerozumiem teda prínosu takejto zmeny. Doteraz to bolo vždy tak, že minister menoval a odvolával. A potom sa nemohol na nikoho vyhovárať, pretože on bol zodpovedný za to, že policajný prezident alebo šéf inšpekcie je na tom mieste.
Problém teda nie je v spôsobe voľby, ale v ľuďoch?
Asi tak.
Čo teda treba zmeniť, keď nie voľbu? Čo by sa malo udiať?
Problém je, aby sa konečne politici správali poctivo. Aby to nebolo tak, že človek, ktorý pred 10-15 rokmi bol ničím, vďaka šikovnosti a schopnostiam sa dostal do vysokej politickej funkcie, a potom si zrazu namýšľa, že musí skončiť ako supermilionár a nevie si predstaviť, že by žil niekde inde, ako v luxusnej vile alebo v luxusnom byte v centre mesta. Pokiaľ ľudia budú voliť takýchto politikov, ktorí sú presvedčení o tom, že majú skončiť ako boháči, tak sa niet čomu čudovať, že prichádzajú takéto krízy. Ja sa môžem len usmievať, keď sa na to pozerám zo svojho petržalského bytu, v ktorom bývam 35 rokov. Ľudia volia a voliť to je zodpovednosť.
Neuznávate teda odpolitizovávanie výberu funkcionárov silových zložiek?
Niekde je to tak, niekde je to tak, ako to bolo doteraz. Hovoriť o odpolitizovaní, tomu ja nerozumiem. Chcete odpolitizovať politiku? Politika je správa vecí verejných, to znamená, že niekto sa uchádza o hlasy občanov, aby mohol spravovať veci verejné. Keď dostane dôveru, tak to vykonáva, alebo by to mal vykonávať podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Čo to je za logiku presúvať právomoci od politika, ktorý sa uchádza o dôveru občanov, k ľuďom, ktorí sa o dôveru neuchádzajú?
Hrozí v takomto prípade strata kontroly civilnej moci nad ozbrojenými zložkami?
Nehovorím, že by to nevyhnutne viedlo k horšej situácii, ale nevidím ani relevantné argumenty na to, že by sa situácia mala zlepšiť. Ľudia a médiá nech kontrolujú poctivosť politikov.
Z vášho pohľadu by teda mal byť policajný prezident naďalej zodpovedný ministrovi vnútra?
Podriadený ministrovi vnútra je, ale mal by ním byť aj menovaní a odvolávaný.
Napríklad riaditeľ SIS má v tomto trochu väčšiu nezávislosť ako policajný prezident, takže či by nemal takúto nezávislosť dostať aj policajný prezident.
Tomu už vôbec nerozumiem. Policajný zbor musí riadiť minister. To hovorí zákon. Komu by sa asi zodpovedala polícia? Tieto úvahy mi niekedy pripadajú trošku uletené. Politici sú volení na to, aby spravovali štát.
Verejnosť aj analytici spochybňujú kompetencie Tomáša Druckera riadiť rezort vnútra. Dva roky pôsobil na ministerstve zdravotníctva a predtým šéfoval Slovenskej pošte. Čo potrebuje človek na to, aby dokázal zvládnuť ministerstvo vnútra?
Dnes sme v konkrétnej politickej situácii, ktorá je neobvyklá. Vo verejnosti vznikli právom také nálady, že keď príde nový minister, ktorý je nejako spätý s rezortom, verejnosť ho automaticky podozrieva. Niekedy je to až nespravodlivé. Ale taká situácia vznikla. Potom politici, ktorí sa snažia tento problém vyriešiť, siahli po človeku, ktorý s tým rezortom spojený nijako nie je, čo je z hľadiska dnešnej situácie výhoda. Ale zároveň je to nevýhoda, lebo rezort nepozná.
Bolo z politického hľadiska možné siahnuť ešte po nezávislejšom človeku?
Myslím si, že to bolo možné. Nový premiér a predsedovia koaličný strán dospeli k tomu, že vyjdú v ústrety verejnému tlaku na toľko, na koľko je to potrebné a zdá sa, že momentálne to odhadli dobre. Ale nemali by príliš pokúšať verejnosť. Tlak na zmenu minimálne na poste prezidenta policajného zboru tu je a keby sa s tým nejako zahrávali, dôveryhodnosť nenarastie.
Kto má byť minister vnútra? Odborník, manažér? Aké sú tie predpoklady?
Nedá sa jednoznačne povedať, aký by to mal byť človek, lebo to vždy vyplynie z volieb a politických dohôd. Politika je v parlamentnej demokracii o nejakej dohode. Sú tam dve podmienky, mal by spĺňať podmienku bezúhonnosti, mal by rezort poznať. Člen vlády z akéhokoľvek rezortu nie je len správcom svojho rezortu, je aj člen vlády a hlasuje o mnohých veciach, kde vláda hlasuje spoločne. A to sú veci, ktoré sa týkajú iných rezortov a celej spoločnosti a na toto ako keby sa zabúdalo.
Drucker má pred sebou dva roky. Čo od neho čakáte?
Mal by robiť to, čo od neho verejnosť očakáva. Čiže požadované personálne zmeny. Mal by rozptýliť pochybnosti o tom, že polícia chce vyšetriť dve tragické vraždy. V tomto sa mi zdá, že nálady verejnosti sú až trošku nespravodlivé, lebo myslím, že polícia mala snahu ich vyriešiť, aj keď bol Fico premiér a Kaliňák minister, ale musí nový minister postupovať tak, aby rozptýlil tieto obavy a podozrenia, ktoré vo verejnosti sú.