Vládna strana Most-Híd chce rokovať s koaličnými partnermi o predčasných voľbách. Ak k ním dôjde, budú to štvrté predčasné voľby v novodobej histórii Slovenska.
Prečítajte si prehľad doterajších troch predčasných volieb.
Keď Kováč jedným prejavom zložil Mečiara
Prvé predčasné voľby sa na samostatnom Slovensku konali 30. septembra a 1. októbra 1994. Predchádzala im prvá správa o stave Slovenskej republiky, ktorú v parlamente predniesol prezident Michal Kováč.
Prezident podrobil praktiky vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara tvrdej kritike. "Nie som proti HZDS a nebol som a nie som proti vláde. Mám však vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote," vyhlásil okrem iného.
Krátko na to poslanci vyslovili Mečiarovi nedôveru. Predčasné voľby však jeho HZDS drvivo vyhralo a zložilo vládu s SNS a ZRS.
Tie druhé vyniesli na výslnie Fica
Na druhé predčasné voľby si muselo Slovensko počkať viac ako desaťročie. Konali sa 17. júna 2006.
Dôvodom sa stal odmietavý postoj SDKÚ-DS voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí, na čo KDH 8. februára reagovalo odchodom z koalície.
Druhé predčasné voľby vytiahli na výslnie novú hviezdu slovenského politického neba. Roberta Fica. Smer-SD ich totiž vyhral a spolu s ĽS-HZDS a SNS zostavil vládu.
Smer sa stal hegemónom
Doteraz posledné predčasné voľby sa na Slovensku konali 10. marca 2012. Predchádzala im kríza v pravicovej vláde, ktorú Fico, vtedajší líder opozície, nazýval s obľubou aj zlepencom.
Ohniskom sporu v koalícii bol euroval. Kým SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd presadzovali schválenie európskeho záchranného mechanizmu, SaS sa postavila proti. Situácia zašla až tak ďaleko, že premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde.
Ani to však neprinútilo liberálov, aby svoj postoj k eurovalu prehodnotili a 11. októbra 2011 za euroval hlasovalo len 55 poslancov, čo zároveň znamenalo pád vlády.
Tretie predčasné voľby priniesli hlbokú krízu pravicového spektra slovenskej politickej scény. Opäť ich vyhral Smer, no tentokrát už koalíciu neskladal, ale vládol štyri roky sám.