Odstupujúci premiér a šéf stále najsilnejšej parlamentnej strany Smer-SD Robert Fico sa v politike pohybuje už od 90-tych rokov. Za poslanca bol zvolený po prvýkrát v roku 1992. Po Nežnej revolúcii sa začal realizovať v Strane demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá bola pretransformovanou Komunistickou stranou Slovenska (KSS). Následne v roku 1999 založil Smer, na ktorého čele stojí dodnes.

Za 30 rokov v politike si Fico prešiel viacerými názorovými a osobnostnými transformáciami. Viaceré jeho aktuálne výroky sú tak v priamom rozpore s jeho vyhláseniami v minulosti.

TASR

​Povalenie vlády

Vráťme sa do roku 2003. Smer s Ficom na čele bol vtedy v opozícii a Slovensku vládol Mikuláš Dzurinda. Prevalila sa však kauza skupinka spájaná s predstaviteľmi vládnej SDKÚ. Fico vycítil príležitosť a rozhodol sa využiť všetky prostriedky na vypísanie predčasných volieb. 

Neskúšal to však klasickou parlamentnou cestou. Nakoniec podporil vypísanie referenda, ktorého cieľom bolo vypísanie predčasných volieb. „Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR musí odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám, jeho treba deložovať. A my urobíme všetko preto, opakujem všetko preto, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie,“ vravel vtedy Fico.

„Je to legitímny nástroj každej opozície, ktorá s vládou nie je spokojná,“ obhajoval svoj postup dnešný premiér.

Keď sa však situácia otočila proti nemu, názor zmenil aj Fico. Po vražde novinára Jána Kuciaka a prevalení viacerých škandálov Ficovej vlády, volala po jeho konci opozícia aj široká verejnosť. Politici získali dostatok podpisov na iniciovanie schôdze o vyslovení nedôvery vlády, do ulíc po celom Slovensku vyšlo viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí skandovali "dosť bolo Fica".

Podľa Fica je však neprípustné, aby sa výsledky volieb zvrátili na námestiach. "Toto nemá s demokraciou nič spoločné," povedal 7. 3 . 2018. "Žiadam prezidenta, nech nešíri chaos a nech nenapomáha opozícii, pokiaľ ide o prevrat. Lebo ide o normály štátny prevrat," dodal Fico.

Postoje lídra Smeru v tomto období vyvolali vládnu krízu a Ficov koniec prišiel až po tlaku jeho koaličných kolegov. Pre upokojenie situácie sa 15. marca 2018 rozhodol podať demisiu a odstúpiť z postu predsedu vlády. Na tomto mieste ho nahradí dovtedajší vicepremiér, Peter Pellegrini.

Odvolávanie ministrov

Odchádzajúci premiér bol v minulosti aj veľký bojovník proti korupcii. Keď skladal vládu s Mečiarom a Slotom (k tomu viac nižšie), tak ubezpečoval, že sa korumpovať nebude. „Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu,“ povedal trojnásobný predseda vlády Slovenskej republiky v roku 2007.

Pre konfrontáciu stačí uviesť, že si celé roky zastával ministra vnútra Roberta Kaliňáka (ten oznámil svoj koniec až po tlaku po vražde novinára Jána Kuciaka, demisiu však fakticky nepodal - prebehol ho Fico, ktorý zložil celú vládu), ktorý obchodoval s pochybným podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Fico neodvolal ani ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, keď sa prevalila kauza Čistý deň. A to sú len prípady za posledné obdobie.

Vysoká miera sebareflexie

S koncom predstaviteľov Smeru a ich nominantov súvisí aj iný výrok Roberta Fica. "Miera sebareflexie v Smere je nastavená tak vysoko, pokiaľ ide o prípadné zlyhania, že my ani nepotrebujeme kontrolné orgány,“ povedal v TA3 v roku 2015.

Dnes však s vyvodzovaním akejkoľvek personálnej zodpovednosti čaká na výsledky vyšetrovania a rozhodnutia úradov. „Ja budem čakať na výsledky vyšetrovania a podľa toho, aké budú výsledky vyšetrovania, budeme aj konať. V tomto okamihu akú mám vyviesť zodpovednosť proti ministrovi vnútra a prezidentovi policajného zboru?“ povedal na tlačovej besede 27. februára 2018, keď sa ho novinári pýtali na to, či neodvolá zo svojich funkcií Viliama Jasaňa a Máriu Troškovú, po tom, čo vyšli najavo ich prepojenia na taliansku mafiu na Slovensku.

Áno, to bola tá tlačovka s miliónom eur v hotovosti. „Ja budem trpezlivý, ja budem čakať na výsledky vyšetrovania,“ dodal na nej Fico.

Trošku histórie

Z minulosti za všetko hovoria dva výroky: "Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem,“ Fico 2009.

„V krátkom čase (…) budú prijaté také rozhodnutia, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia (2010, pozn. red.) musí byť dokončené severné diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami a musí nastať významný posun pri budovaní južnej vetvy,“ Fico 2007.

Je rok 2018, Fico je z roku 2014 neúspešný kandidát na prezidenta a dnes končí ako trojnásobný predseda vlády. Ubezpečuje však, že v politike nekončí. "Pán prezident ty buď kludný ja nikam neodchádzam. Ja chcem byť aktívny predseda strany Smer," povedal Fico na brífingu po tom, čo odovzdal prezidentovi Kiskovi svoju demisiu.  Diaľnica do Košíc nebude hotová skôr ako v roku 2027.

Vzťah s médiami

V roku 1998 sa rozhodovalo o osude televízie Markíza. Ľudia vyšli do ulíc, aby demonštrovali za zachovanie súkromného média. Nechýbal medzi nimi ani mladý politik Fico, ten dokonca stál na pódiu a burácal dav (o podobných demonštráciách dnes hovorí ako o prevrate).

„My chápeme slobodu prejavu nielen ako šírenie pozitívnych a krásnych informácií. Sloboda prejavu, to je aj šírenie kritických niekedy šokujúcich informácií, a na to je treba Markízu, aby v plnej miere realizovala slobodu prejavu.“

​Postupne však prišli zmeny v prístupe k novinárom, ktoré vyvrcholili dnes už pamätným: „niektorí z vás (novinárom na tlačovke, pozn. red.) sú špinavé protislovenské prostitútky,“ z novembra 2016. Na tomto mieste treba pripomenúť, že končiaci premiér v posledných rokoch odmietal odpovedať novinárom z niektorých médií, obľúbil si komunikáciu cez vyhlásenia bez možnosti klásť otázky. Ak priestor poskytne, väčšinou je pripravený odpovedať na tri otázky.

Ateista či katolík?

V roku 2014 kandidoval Fico na prezidenta. V rámci kampane zverejnil Smer sériu rozhovorov, v ktorých sa spovedal (aj) zo svojho súkromia. „Neviem, či opäť mi to poškodí alebo mi to pomôže, ale ja som prešiel svätým krstom, svätým prijímaním, prešiel som dokonca aj birmovkou," povedal okrem iného Robert Fico vo svojom predvolebnom videu.

V rovnakom roku sa denník SME dostal k Ficovej prihláške do KSČ. Uvádza v nej že Fico zastáva "prísne ateistické stanovisko.“

S Mečiarom nikdy

Vráťme sa späť k vláde Smeru s HZDS a SNS (2006-10). Pred voľbami v roku 2006 šéf Smeru vyhlásil: "Nepôjdem do vlády, na čele ktorej by stál pán Mečiar alebo pán Gašparovič. Obaja sa natoľko diskvalifikovali, že by už nemali zastávať žiadnu štátnu funkciu.“ Pravdou síce je, že Mečiar ani Gašparovič po roku 2006 na čele vlády nestáli, ale HZDS členom vlády bolo.

Smer dokonca pred prezidentskými voľbami v roku 2009 otvorene podporoval kandidatúru Ivana Gašparoviča (oficiálne kandidoval ako nezávislý). Členom a priaznivcom strany sa Gašparovič dokonca zdôveril so svojou náklonnosťou k ich strane.

"Sme tu sami, tak to môžem povedať, že v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície.“

Zlá či dobrá EÚ?

Rôzne postoje presadzoval Fico aj k Európskej únii. Ešte v predvolebnej kampani v roku 2002 vyšiel Smer s bilbordami, ktoré dodnes patria medzi najkontroverznejšie v našej histórii. Znázornené na nich boli holé zadky štvorčlennej rodinky so sloganom „Do Európskej únie! Ale nie s holými zadkami...“

TASR

​Fico v tom čase prezentoval pomerne kritický postoj k členstvu Slovenska v EÚ a vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že bol pomerne euroskeptický a v prístupe k Európskej integrácii pomerne opatrný.

Kritický bol ešte aj v roku 2013, keď vyhlásil, že EÚ je do seba taká zamilovaná, že je presvedčená o tom, že nič lepšie na svete neexistuje. Neskôr však s debatami o tzv. jadre prišiel obrat. „Presne viem, kam chcem Slovensko dostať, do jadra EÚ,“ povedal Fico v auguste 2017. Dodnes nie je jasné, čo by to jadro malo byť a čo by členstvo v ňom obnášalo.

Nie je zlepenec ako zlepenec

V roku 2010 na Slovensku vznikla pravicová vláda pomerne širokej koalície. Na jej čele stála SDKÚ s premiérkou Ivetou Radičovou. Šéfom parlamentu bol Richard Sulík z SaS, členmi jeho poslaneckého klubu boli aj štyria „obyčajní.“ Popri liberáloch sedeli v jednej vláde aj konzervatívci z KDH a Most-Híd Bélu Bugára. Počas celého jej pôsobenia ju Fico neoznačil inak ako „vládny zlepenec.“

Ako inak však označiť vládu ľavicového Smeru, národnej SNS, maďarskú menšinu zastupujúceho Mostu-Híd a dnes už neexistujúcej Siete? Podľa Fica to bola najmä zo začiatku stabilná vláda štandardných strán, ktorá nemá alternatívu.