Agentúra Focus zverejnila výsledky prvého prieskumu preferencií politických strán. Po prvýkrát v ňom merali aj popularitu nového hnutia Progresívne Slovensko okolo podnikateľa Ivana Štefunka.

Najsilnejšou stranou stále zostáva Smer-SD, ktorému by odovzdalo svoj hlas 25,5 percenta voličov. Oproti poslednému prieskumu Focusu v novembri 2017 ide o nárast voličských preferencií o takmer jeden celý percentuálny bod. V novembri Focus nameral Smeru podporu 24,8 percenta.

Šéf agentúry Martin Slosiarik poukazuje na to, že v prieskume nenastali žiadne výraznejšie posuny, čo môže byť pre niektoré strany dobrá správa. Pripomenul najmä prepad Smeru po župných voľbách, pri ktorom sa očakávalo, že jeho preferencie budú naďalej klesať. "Smeru sa podarilo zastabilizovať na úrovni okolo 25 percent," skonštatoval Slosiarik. 

SaS v opozícii najsilnejšia

Pri prepočte na mandáty by oproti súčasnému stavu v NR SR Smer stratil šesť kresiel. Miesto súčasných 49, by do parlamentu zasadlo len 43 poslancov za najsilnejšiu vládnu stranu.

Druhou najsilnejšou stranou zostáva opozičná Sloboda a Solidarita. Sulíkovcov by volilo 13,1 percenta voličov. Od novembra zaznamenali pokles o 1,1 percentuálneho bodu. Liberáli by si s 22 poslancami o jedného oporoti súčasnému stavu však polepšili.

Kollárov nárast

Pohoršilo si aj OĽaNO-NOVA. To by v novembri volilo 12,5 percenta voličov, v januári už iba 11,4 percenta. Matovičovci by však aj napriek poklesu mali v parlamente rovnako poslancov ako dnes - 19.

Nárast však zaznamenal Boris Kollár. Jeho hnutie Sme Rodina by volilo rovných deväť percent voličov. Na konci minulého roka to bolo 8,5 percenta. Oproti volebnému výsledku z roku 2016 však ide po prepočte na mandáty o väčší zisk. Zo súčasných 11 poslancov by si kollárovci polepšili na 15.

Zastabilizovaná SNS

O 0,6 percentuálneho bodu si v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom polepšila aj vládna SNS. Tej by odovzdalo svoj hlas 8,6 percenta voličov. V parlamente by však národniari mali rovnaké zastúpenie ako dnes.

Pokles preferencií národniarov je však podľa Slosiarika len na úrovni štatistickej chyby, čo môže byť podobne ako pri Smere aj pre stranu Andreja Danka dobrou správou. Slosiarik pripomína, že SNS dlhodobejšie zaznamenávala pokles, ktorý sa jej podarilo zastaviť.

Ďalšou stranou v poradí je podľa voličských preferencií Kotlebova ĽSNS, ktorá si drží pomerne stabilnú podporu. Volilo by ju 8,1 percenta opýtaných. V porovnaní s novembrom zaznamenala len minimálny pokles o 0,3 percentuálneho bodu. Veľká zmena v podpore ĽSNS nenastala ani z dlhodobejšieho hľadiska. Na základe výsledkov prieskumu by mali rovnaký počet poslancov ako získali vo voľbách v roku 2016 - kotlebovci by mali 14 kresiel.

KDH v parlamente

Do parlamentu prieskum posiela aj KDH. Konzervatívne hnutie si po tom, čo sa pri voľbách v roku 2016 nedostalo do parlamentu opätovne získalo podporu voličov, ktorá sa podľa prieskumov pohybuje nad siedmymi percentami. V novembri im Focus nameral 7,2 percentuálnu podporu, v najnovšom prieskume dokonca 7,4 percentnú. KDH by tak získalo 12 poslaneckých mandátov.

Slabá podpora Progresívneho Slovenska

V parlamente by sa udržal aj vládny Most-Híd, ktorý by získal 5,7 percenta hlasov. Oproti súčasnej situácii by Most-Híd stratil jeden poslanecký mandát. Druhá strana zastupujúca maďarskú menšinu, SMK - MKP by získala necelé štyri percentá hlasov.

Hranicu troch percent by už žiadna ďalšia strana neprekročila. Nové hnutie Progresívne Slovensko, ktoré ministerstvo vnútra zaregistrovalo na konci novembra minulého roku by získalo len 1,9 percenta hlasov.

Ako uvádza Slosiarik, toto číslo sa nedá hodnotiť ani ako dobré ani ako zlé. "Je to štartovacia čiara a do volieb je času dosť. Ich výsledky budú súvisieť s ich politickou prácou," ohodnotil šéf agentúry a pripomenul, že obdobné preferencie mali v čase svojho vzniku aj iné strany, ktoré sa formovali bez toho, aby mali zastúpenie v parlamente.

Zaujímavé SPOLU

Podľa Slosiarika bude zaujímavé sledovať ďalšie prieskumy, v ktorých bude meraná už aj strana SPOLU okolo Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála. Tá v čase zberu dát do tohto prieskumu ešte nebola zaregistrovaná.

Ako pre HN uviedol Slosiarik bude dôležité sledovať, či si tieto strany budú navzájom brať voličov, alebo či SPOLU bude schopné osloviť iný typ voliča ako Progresívne Slovensko. 

Vláda by vznikala ťažko

Strany súčasnej vládnej koalície by podľa tohto prieskumu získali spolu 68 poslaneckých mandátov. Rovnaký počet kresiel by získali aj opozičné strany - SaS, OĽaNO-NOVA, Sme Rodina - Boris Kollár a KDH. Ani jedno zoskupenie by tak nezískalo parlamentnú väčšinu. "Vláda by bola buď odkázaná na podporu od Kotlebu, alebo by jedna zo strán musela preskočiť," skonštatoval situáciu Slosiarik.

Rozhodnutých voliť je podľa prieskumu 67,8 percenta voličov. 20,5 percenta by zase voliť nešlo. Zvyšných 11,7 percenta bolo nerozhodnutých.

Focus zbieral odpovede respondentov od 23. januára do 28. januára 2018. Celkovo odpovedalo 1012 respondentov predstavujúcich reprezentatívnu vzorku.