30.01.2018, 00:00

Drucker šetrí. Zatiaľ len na polovicu

Úspory projektu Hodnota za peniaze dosiahli v zdravotníctve 69 miliónov eur za trištvrte roka.

Tomáš Drucker
Zdroj: TASR

Šetrenie na liekoch, úspory na CT a MR vyšetreniach či znižovanie nákladov v nemocniciach. To sú len niektoré z opatrení, ku ktorým sa zaviazalo ministerstvo zdravotníctva v minulom roku. V 42 oblastiach plánovalo ušetriť až 174 miliónov. Za trištvrte roka však podľa analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky dosiahlo úsporu 69 miliónov eur, čo je plnenie na úrovni 52 percent. Riaditeľ Útvaru Hodnota za peniaze Štefan Kišš vidí najväčší problém v oblasti výdavkov nemocníc, konkrétne v každoročnom zvyšovaní platov zdravotníkov.


Najväčšie plány
Revíziu výdavkov začalo ministerstvo financií prvýkrát v roku 2016 v troch oblastiach: v zdravotníctve, v doprave a v informatizácii. A najambicióznejší bol práve rezort zdravotníctva. Ako jediný sa totiž zaviazal k úspore priamo v rozpočte.

Podľa priebežnej správy Hodnota za peniaze sa však neplní tak, ako si zaumienil. „Potenciálne úspory však vysoko prevyšujú zvyšné dva rezorty, čiže aj podpriemerná implementácia úsporných opatrení oproti plánu predstavuje oveľa viac ušetrených peňazí ako pri doprave či IT,“ hodnotí analytik INEKO Dušan Zachar. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová tvrdí, že výsledky niektorých krokov sa ukážu až priebežne. „Väčšina opatrení, ktoré sme uviedli do praxe, bola realizovaná v prvom polroku 2017, čo znamená, že najväčšie úspory budú citeľné v priebehu druhej polovice roka,“ hovorí Eliášová a dodáva, že posledný odpočet hodnotil úsporu do konca septembra. Kišš hodnotí prácu rezortu úspešne, no existuje podľa neho ešte väčší priestor na výraznejšiu implementáciu. „Je to však lepšie ako pri mnohých rezortoch, nielen z hľadiska spolupráce, ale aj dátovej vybavenosti, metodologických nepresností či samotnej fiškálnej úspory,“ hodnotí. Najvýraznejšie úspory boli realizované v oblasti nadspotreby liekov, kde sa ušetrilo 18 miliónov, naopak, najviac zaostáva znižovanie prevádzkových nákladov v nemocniciach. Nárast týchto výdavkov dokonca znížil celkovú kumulatívnu úsporu za trištvrte roka o deväť miliónov.


Problémový platový automat
Kišš to pripisuje najmä platovému automatu, ktorý zabezpečuje, aby zdravotníckym pracovníkom v nemocniciach každý rok zvyšovali mzdy. A súhlasí aj analytik INEKO Dušan Zachar. „Rezervy vidím najmä v nákladoch nemocničného sektora, kde sa nedarí optimalizovať, za čo je do veľkej miery zodpovedný platový automat,“

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.