Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.01.2018, 08:26

Politické strany pred župnými voľbami nešetrili. Najviac stála kampaň Most-Híd

Viaceré strany boli výdavkami tesne pod zákonným limitom.

Politické strany pred župnými voľbami nešetrili. Najviac stála kampaň Most-Híd
Zdroj: TASR/Jakub Kotian

Politickou stranou, ktorá podľa oficiálnych údajov najviac minula na kampaň pred vlaňajšími krajskými voľbami, bol Most-Híd. Strana Bélu Bugára vynaložila na propagáciu svojich kandidátov 486 249 eur. Zákon stanovuje maximálny limit na pol milióna eur.

Na druhom mieste z hľadiska výšky výdavkov na kampaň skončil Smer-SD (456.603 eur) a na treťom SaS (430 192 eur). Nasledujú hnutie OĽaNO (297 933 eur), SNS (295 818 eur), ĽSNS (244 570 eur), mimoparlamentné strany SMK (237 655 eur) a KDH (128 170 eur) a napokon hnutie Sme rodina (84 085 eur).

Milióny eur

Ostatné neparlamentné strany vynaložili hlboko pod 100-tisíc eur. Aspoň jedným eurom prispelo do kampane celkovo 24 politických subjektov. Dovedna dali na propagáciu kandidátov viac ako 2,8 milióna eur.

Spomedzi úspešných kandidátov na županov, ktorí boli na kandidátnej listine politickej strany či hnutia a viedli kampaň sami, najviac vynaložil košický župan Rastislav Trnka (99 743 eur). Nasledujú predseda Trenčianskeho kraja Jaroslav Baška (65 792 eur), šéf Nitrianskeho kraja Milan Belica (34 902 eur), žilinská županka Erika Jurinová (32 321 eur) a predseda Trnavského kraja Jozef Viskupič (7 033 eur).

Drahý úspech Luntera

Zo skupiny nezávislých kandidátov na županov uspel len predseda Banskobystrického kraja Ján Lunter. Na kampaň dal 240 612 eur, zákonný limit je 250-tisíc eur. Bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi (SaS) a prešovskému Milanovi Majerskému (KDH) platili kampane podporujúce politické strany.

Podľa zákona je volebná kampaň akákoľvek činnosť politickej strany, hnutia, koalície politických strán a hnutí, kandidátov a tretích strán, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania volenej funkcie. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech uvedených subjektov.

Zmena vo volebnom systéme

Krajské voľby boli v sobotu 4. novembra. Predsedov a poslancov ôsmich samosprávnych krajov sme si volili piatykrát. Predtým aj v rokoch 2001, 2005, 2009 a 2013. Prvýkrát však bola voľba predsedov krajov jednokolová, teda za predsedu bol zvolený kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov.

V novembri však neboli krajskí predsedovia a poslanci zvolení na štyri roky ako dovtedy, ale až na päť. Ide o jednorazové opatrenie, vďaka ktorému sa následne v roku 2022 budú voľby do VÚC konať v rovnakom čase ako samosprávne.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.