Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.01.2018, 00:10

Súd pre balkánske zločiny skončil

Mučenie, zotročovanie, perzekúcie či genocída v Srebrenici. Sudcovia v Haagu rozhodovali o tých najzávažnejších porušeniach medzinárodného práva.

Súd pre balkánske zločiny skončil
Zdroj: Reuters

Išlo o prvý tribunál pre stíhanie vojnových zločinov, ktorý vytvorila OSN. Zároveň to bol prvý medzinárodný súd tohto druhu od čias tribunálov v Norimbergu a Tokiu. Takmer štvrťstoročie sa vyrovnával s tragickými dôsledkami brutálneho konfliktu, ktorý prebiehal v deväťdesiatych rokoch na Balkáne. Počas tohto obdobia obžaloval 161 osôb, vypočul takmer päťtisíc svedkov a zanechal po sebe viac ako 2,5 milióna strán záznamov. Vyvodením zodpovednosti voči páchateľom zločinov sa tribunál v Haagu usiloval priniesť spravodlivosť tisícom obetí a ich rodinám a prispieť tak k trvalému mieru v regióne. Aj keď sa nevyhol kritike, jeho prínos pre rozvoj medzinárodného humanitárneho a medzinárodného trestného práva je nespochybniteľný. HN prinášajú výber niektorých z najznámejších prípadov, ktoré riešil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, známy pod skratkou ICTY.

Radovan Karadžić
Prvý prezident Republiky srbskej a neslávne známa tvár vojny v Bosne a Hercegovine. Tribunál ho obžaloval v júli 1995, zatknúť sa ho však podarilo až v roku 2008 v Belehrade, kde pôsobil pod falošnou identitou ako doktor v oblasti alternatívnej medicíny. Karadžić bol obvinený z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti, ako napríklad perzekúcie, vraždy alebo deportácie, a z vojnových zločinov, napríklad útoky na civilistov či branie rukojemníkov. Proces s ním sa začal v roku 2009 a o päť rokov neskôr zazneli záverečné reči. Dlho očakávaný rozsudok vyniesol súdny senát v marci 2016. Uznal Karadžića za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní štyridsať rokov. O odvolaní proti rozsudku rozhodne nový Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály.

Ratko Mladić
Ikonická postava balkánskych vojen a bývalý vrchný veliteľ armády bosnianskych Srbov. Rovnako ako v prípade Karadžića, aj generál Mladić bol prvýkrát obžalovaný už v roku 1995. Spravodlivosti úspešne unikal až do roku 2011, keď ho zadržali v Srbsku. Súd s Mladićom, ktorý je spolu s Karadžićom považovaný za hlavného architekta masakry v Srebrenici, sa začal v máji 2012. Tribunál ho obvinil z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti a z vojnových zločinov. V novembri 2017 ho napokon odsúdil na doživotie. Mladić, podobne ako Karadžić, bol však oslobodený spod jedného bodu obžaloby týkajúceho sa zločinu genocídy, ku ktorej malo dôjsť v rôznych oblastiach Bosny a Hercegoviny v roku 1992. Odvolanie proti rozsudku je už v réžii novovytvoreného Mechanizmu.

Slobodan Milošević
Proces s bývalým srbským a juhoslovanským prezidentom patril k tým najsledovanejším. Práve tento prípad mal demonštrovať, že ukončenie tradície beztrestnosti páchateľov vojnových zločinov, bez ohľadu na to, akú vysokú pozíciu zastávajú, je absolútnou prioritou tribunálu. Milošević bol obžalovaný v roku 1999 v súvislosti so zločinmi, ku ktorým došlo v Kosove. V roku 2001 nasledovala druhá a tretia obžaloba, ktoré sa týkali zločinov spáchaných v Chorvátsku, resp. v Bosne a Hercegovine. Srbský líder bol obvinený z vojnových zločinov, zo zločinov proti ľudskosti a z genocídy. Tieto činy zahŕňali napríklad násilné deportácie, vyhladzovanie, vraždy, mučenie, sexuálne násilie, uväznenie v detenčných centrách či ničenie majetku vrátane kultúrnych pamiatok a miest s náboženským významom. Miloševića zatkli srbské orgány v apríli 2001, o tri mesiace neskôr bol vydaný do Haagu. Svet sa však rozsudku nedočkal, keďže Milošević, jeden z hlavných symbolov vojen, ktoré sprevádzali rozpad bývalej Juhoslávie, zomrel v roku 2006 na infarkt krátko pred ukončením procesu.

Naser Orić
Bosniakmi milovaný, mnohými Srbmi nenávidený. Aj taký je bývalý hlavný veliteľ jednotiek bosnianskych moslimov, ktoré pôsobili v oblastiach na východe Bosny a Her

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.