09.01.2018, 00:00

Na obete budú brať väčší ohľad

Policajtom a prokurátorom pribudli od januára nové povinnosti. Obete trestných činov majú zase viac práv.

legislatíva, súdnictvo
Zdroj: Dreamstime

Obete trestných činov ako jedna zo skupín ľudí, ktoré sú najzraniteľnejšie, budú mať od januára lepší prístup k spravodlivosti. Účinnosť totiž nadobudol nový zákon, ktorý upravuje viaceré práva obetí ako právo na informácie, právo na poskytnutie odbornej pomoci, právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou či právo na finančné odškodnenie.

V dôsledku novej právnej úpravy sa zásadným spôsobom mení aj postavenie obete v rámci trestného konania. Na obeť sa doteraz prihliadalo najmä ako na zdroj relevantných informácií a ako na osobnosť s určitými vlastnosťami a so spoločenskými väzbami, ktoré mali význam pre dokazovanie trestného činu a usvedčenie páchateľa. Po novom sú orgány činné v trestnom konaní, ale aj samotný súd povinné rešpektovať a zohľadňovať oprávnené záujmy obete.


Obeť treba informovať
Významný prínos má zakotvenie povinnosti policajtov, prokurátorov či súdov informovať obeť o jej právach, a to jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom. Osobitnú pozornosť pritom musia venovať konkrétnym ťažkostiam pri porozumení či komunikácii, ktoré vyplývajú zo zdravotného postihnutia či z obmedzenej schopnosti vyjadrovať sa.

Ak napríklad žena ako obeť domáceho násilia opustí svojho manžela, ktorý ju psychicky a fyzicky týral, ocitne sa bez finančných prostriedkov a bývania, má podľa nového zákona právo na rôzne praktické informácie od príslušného subjektu. Patria sem informácie o zariadeniach núdzového bývania, o možnostiach získania práce či o veciach, ktoré treba vybaviť na úradoch.

Ochrana pred ďalšou ujmou
Obete trestných činov majú dlhodobú psychickú traumu a problémy zdôveriť sa. „Mnohé trpia akútnou reakciou na stres, majú pocit odmietnutia a osamotenia, odlúčenia, viny, strachu z odsúdenia. Viaceré výskumy ukazujú, že obeť aj v priebehu vyšetrovania, hľadania pomoci a počas konania pred súdom zažíva takzvanú druhotnú viktimizáciu. Prakticky znova prežije tie chvíle, keď sa stala obeťou,“ hovorí právnička Lucia Šimunová z Katedry propedeutiky právnických predmetov Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Nový zákon preto zaviedol právo obete na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou.

Druhotnou viktimizáciou sa rozumie napríklad ujma spôsobená v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania orgánov činných v trestnom konaní. Opakovanou viktimizáciou je potrebné rozumieť iba takú ujmu, ktorú obeti opakovane spôsobí ten istý páchateľ. Inými slovami, orgány verejnej moci musia pristupovať k obetiam takým spôsobom, ktorý im nespôsobí druhotnú ujmu, a rovnako musia vykonať opatrenia, ktoré zabránia opakovanej ujme spôsobenej páchateľom trestného činu. Napríklad policajt môže vykázať z bytu alebo domu osobu, u ktorej mož

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.