Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
31.12.2017, 12:23

Neviditeľné výročie: Od pokojného rozpadu Československa uplynie 25 rokov

Kľúčoví predstavitelia doby sa zhodli, že nebolo iné riešenie.

Neviditeľné výročie: Od pokojného rozpadu Československa uplynie 25 rokov
Zdroj: MAFRA/Michal Růžička

Od rozdelenia Československa uplynie 1. januára štvrťstoročie. Hoci sa jedná o významné výročie, málokto vznik samostatnej Slovenskej republiky oslavuje a málo sa o ňom tiež hovorí. Často sa tiež zabúda, čo rozpadu predchádzalo - napríklad pomlčková vojna alebo voľby roku 1992.

Úderom polnoci 31. decembra 1992, teda práve pred štvrťstoročím, skončila história spoločného štátu Čechov a Slovákov. Rozdeleniu predchádzali dlhé a komplikované rokovania dvoch premiérov, Václava Klausa a Vladimíra Mečiara.

Tvrdé rokovania

Delil sa majetok, armáda, zahraničné ambasády a vytyčovala sa hranica, ktorá bola dlhé roky len čiarou na mape. "Tie rokovania boli tvrdé a nemilosrdné, a keď už sa nám v jednej chvíli zdalo, že sa na veľkom pléne nedohodneme, tak sa išlo, aby hlavy trochu vychladli, na chvíľu si sadnúť v menšom kolektíve," spomínal Klaus na pojednávanie pred časom pri debate v Národnom múzeu. "Rokovali sme tvárou v tvár, ale za chrbtom som cítil päť a pol milióna Slovákov, Václav Klaus zasa desať miliónov Čechov," spomenul na dobu pred dvadsiatimipiatimi rokmi Mečiar.

Rokovania prebiehali za zatvorenými dverami, fotografi a novinári za plot brnenskej vily Tugendhat, kde rokovania prebiehali, nemohli. Napriek tomu vznikli známe zábery oboch politikov zhovárajúcich sa v záhrade, ktoré sa neskôr stávajú symbolom rozpadu Československa. Fotilo sa cez plot.

Najdôležitejšie momenty na fotografiách

Horúci augustový deň, dvaja muži len v košeliach, saká od oblekov prehodené cez operadla kresielok, zachmúrené tváre. Dvoch premiérov sediacich pod platanom zachytili ​​fotografi pri posledných rokovaniach, ktoré predchádzali zverejneniu konečného dátumu vzniku oboch samostatných štátov.

V písomnej podobe dohodu o rozdelení Klaus s Mečiarom podpísali 26. augusta 1992. 1. januára 1993 potom vznikla Slovenská republika a Česká republika.

Rozdelenie s odstupom

S odstupom dvadsiatich piatich rokov obaja premiéri hodnotia tento krok pozitívne. "Bol to úspešný krok a obe naše krajiny na ňom zarobili," zhodnotil Klaus prednedávnom na debate organizovanej Inštitútom Václava Klausa.

Väčšina historických delení štátov bola podľa neho delením nepriateľským, prebehli chaoticky a s vysokými nákladmi.

"Naše rozdelenie bolo soft," spresnil Klaus. K tým "hard" potom zaradil napríklad rozpad Juhoslávie a varoval aj pred situáciou v Katalánsku. Vďaka priateľskému rozchodu potom nikdy necítil na Slovensku nepriateľstvo, ani voči krajine, ani voči svojej osobe. "Česi a Slováci voči sebe v priebehu rozdeľovania necítili nevraživosť a necítia ju ani teraz," vysvetľuje Klaus.

Kompromisy a ústupky

Podobne to dnes vidí aj vtedajší slovenský predseda vlády Vladimír Mečiar. Federácia podľa neho nefungovala dobre, a tak bolo potrebné nájsť novú kvalitu a nové riešenie.

Vďaka rozdeleniu Československa sa zachovali dobré vzťahy na úrovni národných štátov. "Ktoré dva štáty v Európe k sebe majú bližšie ako Česko a Slovensko? Nenájdete ich," vyhlásil Vladimír Mečiar.

"V žiadnom okamihu sme nedopustili roztržku a vedeli sme, že ústupky a kompromisy boli potrebné. Vývoj uplynulých dvadsiatichpiatich rokov nám ale dal za pravdu," dodal Klaus. "Dnes už je to pre nás len príjemné spomínanie na minulosť," dodáva Mečiar.

Referendum nebolo treba

V debate prišiel rad aj na myšlienku, či sa skôr nemalo vtedy pristúpiť k referendu o rozdelení štátu.

"Vyčítajú nám, že sme sa mali spýtať ľudí. My sme ten problém zdedili," hovorí dnes Klaus. Podľa politikov však nebolo referendum treba, ľudia rozhodli vo voľbách.

"Neviem si predstaviť otázku, ktorá by zaznela v referende v Čechách," vysvetľuje Klaus. Na Slovensku by sa podľa neho mohli spýtať na vznik samostatného štátu. "V Česku to nemalo zmysel, nebolo na čo sa opýtať," uzavrel Klaus.

Neviditeľné výročie

Štáty sa rozdelili 1. januára. Prvý deň v roku 2018 teda oslávi naša republika 25 rokov. Je to tak trochu neviditeľné výročie. Je to sviatok, ktorý pravidelne zaniká v opici zo silvestrovských osláv a toho, že Nový rok bol vždy voľným dňom.

Do konca roka 1992 existovala Česká a Slovenská Federatívna Republika, štát so sedemdesiatpäťročnou tradíciou a množstvom vnútorných rozporov. Príkladom je napríklad tzv. "pomlčková vojna", spor o nový názov štátu.

Rozhodli voľby

Za kľúčovú udalosť, ktorá viedla k rozpadu, považuje vtedajší český premiér Václav Klaus voľby v roku 1992. "Slovensko chcelo samostatný štát, Česko by akceptovalo spoločný štát, ale nechcelo tretiu cestu, dvojdomy a samovoľný rozpad," vysvetlil Klaus. Rýchlo podľa svojich slov dospel k záveru, že rozdelenie je nevyhnutné.

Mandát pre rokovania mu dali práve tieto voľby. V Česku zvíťazila Občianska demokratická strana (ODS) s heslom Spoločný štát, alebo rozdelenie, na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) s požiadavkou "konfederácia, alebo rozdelenie".

Bolo to jasné

Klausov predchodca v premiérskom kresle Petr Pithart v tej dobe zmienil víziu dvojdomu, vytvorenia voľnej konfederácie oboch štátov. Jeho Občianske hnutie však vo voľbách prepadlo.

Na Slovensku bola situácia ešte jasnejšia - rozdelenie podporovali všetky významné slovenské politické strany a politici. Demokratická strana, ktorá bola pre zachovanie spoločného štátu, vo voľbách neuspela.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.