Nedávno ste vyzbierali 17-tisíc podpisov a pochválili ste sa, že rýchlejšie sa to nikomu nepodarilo. Čo z toho odvodzujete?

Znamená to, že sa nám podarilo nebyť bratislavskou stranou ani stranou piatich ľudí a že od začiatku sme stranou niekoľkých stoviek ľudí, ktorí sú pre to ochotní stáť aj v zime alebo obchádzať svojich kamarátov a nehanbia sa k tomu priznať.

Robili ste si už aj prieskumy preferencií?

Od začiatku júna sme nerobili žiadny prieskum. Keď sa tvorí nová politická strana, musíte si povedať, aké hodnoty ju majú tvoriť a s akými ľuďmi chcete tie hodnoty zastupovať. Keď to vytvoríte, až potom má význam pýtať sa v prieskumoch na nejaké taktické otázky ohľadne marketingu alebo konkrétnych tém.

Kedy plánujete prvý prieskum?

Neplánujeme vlastné. Možno sa spýtame nejaké konkrétne otázky, ale v zásade si počkáme na normálne prieskumy. Budúci rok chceme rozbehnúť Spolu a zhruba na konci roka si zhodnotíme, či sa nám to podarilo alebo nie. Prvé prieskumy niekedy vo februári alebo v marci aj tak nebudú mať veľkú výpovednú hodnotu, pretože v tej chvíli ešte väčšina ľudí ani nebude vedieť, že Spolu je strana Miroslava Beblavého či Jozefa Mihála.

Ani ľudsky vás nezaujíma, aký výtlak máte medzi ľuďmi?
Áno, ale to vieme ešte z júnového prieskumu, a tam sa nič nemení. Čiže asi 90 percent ľudí pozná mňa, o niečo menej ľudí Jozefa Mihála, je tam aj pomerne rozsiahla skupina fanúšikov.

Kto je potenciálny volič Spolu?

Vo všeobecnosti je to človek, ktorý si myslí, že na Slovensku je potrebná nová politická sila, je to niekto, kto je nespokojný s vládnutím súčasnej koalície, ale zároveň ani nevidí alternatívu v súčasných opozičných stranách. Vychádza nám, že sa k nám hlásia najviac ľudia vo veku zhruba 25 – 55 rokov, zamestnanci aj podnikatelia.

Bude to teda pravicový volič?

Od začiatku sme povedali, že sme stredopravá strana, hlásime sa k dedičstvu Novembra 1989. Rozdiel oproti tradičnej pravici je akcent na sociálny rozmer. Tradičné pravicové strany robili chybu, že nedokázali ľuďom vysvetliť, že silná ekonomická politika musí byť spojená so silným sociálnym pilierom.

A čo delenie na osi konzervatívny a liberálny volič?

Na rozdiel od tej ľavo-pravej osi, ktorú považujem za zmysluplnú, konzervatívno-liberálnu os považujem na Slovensku za zavádzajúcu, lebo na oboch stranách si to u nás ukradli ľudia, ktorí chcú na takýchto veľmi úzko zameraných kultúrnych vojnách získavať voličov, pretože nič lepšie im nevedia ponúknuť. Keď si zoberiem zahraničie, Angela Merkelová je konzervatívna politička, ale u nás by ju niektorí onálepkovali ako slniečkarku. Myslím si, že u nás je tá debata sterilná a my sa do nej nemienime zapájať.

Ako politik máte v rukách moc formovať verejnú mienku a môžete pojmy napĺňať obsahom. Túto snahu môžeme pozorovať napríklad pri Progresívnom Slovensku, ktoré vyhlásilo, že je jedinou proeurópskou liberálnou stranou na Slovensku. Čo by si dalo do štítu Spolu?

Sme stredopravá proeurópska sila, ktorá sa zameriava na riešenie kľúčových problémov Slovenska, za ktoré považujeme korupciu, stav zdravotníctva a školstva, stav ekonomiky a životnej úrovne a našu európsku orientáciu. Keď nás ľudia budú voliť, vedia, že my vieme veci v politike aj presadiť. To nás odlišuje od Progresívneho Slovenska. U nás je záruka, že budeme nielen hovoriť, ale aj konať, a dokonca budeme mať aj výsledky.

Prekvapil vás výsledok koalície SaS, OĽaNO a KDH v župných voľbách?

Prekvapil ma pozitívne. Očakával som, že v zopár krajoch sa to môže podariť, ale že to bude až taká vlna, to som nečakal. Všetci plačú, že v...