Dôvera Slovákov vo väčšinu skúmaných spoločenských inštitúcií na Slovensku vrátane vlády, politických strán či EÚ v uplynulých rokoch klesla, najvýraznejší prepad zaznamenali cirkvi. Podiel ľudí, ktorí sa považujú za šťastných, naopak vzrástol. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktoré dnes zverejnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Cirkvám na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov hlási ku katolíckej cirkvi, tento rok dôverovalo 34,5 percenta respondentov. To je najmenej od roku 1991. Podobne nízku dôveru majú súdy a právny systém. Ešte horšie hodnotenie sa dostalo vláde, politickým stranám a sociálnym sieťam.
Európskej únii pritom v roku 2008 dôverovali v rovnakom prieskume až tri pätiny ľudí.
90 percent Slovákov je šťastných
Zo štúdie tiež vyplýva, že Slováci menej ako v minulosti odsudzujú fajčenie marihuany či hašiša, ďalej potraty, rozvody, samovraždy alebo prostitúciu. Podľa SAV sa tak znížilo odsudzovanie morálne sporných príkladov správania, ktoré sú spájané predovšetkým s tradičnou kresťanskou morálkou. Naopak stabilne sa vyvíjal alebo zvyšoval podiel ľudí, ktorí odsudzujú korupciu, neplatenie daní alebo cestovanie vo verejnej doprave načierno.
Deväť z desiatich Slovákov v sondáži uviedlo, že sa považujú za šťastných. Podiel osôb s týmto názorom postupne stúpa, ešte v roku 1991 sa rovnako vyslovilo len 56 percent opýtaných.
Mierne sa síce zvyšuje podiel ľudí, podľa ktorých je manželstvo zastaralým inštitútom, opačný názor však mali tento rok zhruba tri štvrtiny z viac ako 1400 respondentov.
Ľudia majú strach z neznámeho
Sondáž SAV potvrdila výsledky inej skoršej štúdie, že na pribúda ľudí, ktorí by za svojho suseda nechceli mať napríklad osoby inej rasy, ďalej moslimov, prisťahovalcov, Rómov alebo Židov.
Róm je neželaným susedom pre 62 percent opýtaných respondentov, prisťahovalci či zahraniční robotníci pre 43 percent ľudí, moslimovia pre 54 percent a homosexuáli pre 37 percent opýtaných.
V roku 2008 boli pritom tieto percentá výrazne nižšie. Napríklad Moslimov nechcelo za susedov 21 percent opýtaných a prisťahovalcov či zahraničných robotníkov 16 percent. "Môže za to antiprisťahovalecká rétorika väčšiny súčasných politikov," povedala Marianna Mrva zo SAV. Ľudia majú podľa nej strach z neznámeho a súčasné nastavenie politickej klímy podľa nej tieto pocity prehlbuje.