Odmieta spájať svoje meno s údajným tunelovaním harvardských fondov. Hlavného aktéra kauzy Viktora Koženého označuje za chytrého chlapca, no naposledy ho videl pred niekoľkými rokmi. Nedáva peniaze žiadnej politickej strane, aj keď s viacerými slovenskými politikmi si tyká. Baví ho hokej, aj keď je to pre neho stratová záležitosť. Priznáva, že je bohatý, ale určite nie najbohatší Slovák a nie je si istý, či je vôbec honorárnym konzulom Grenady. Juraj Široký.

Odkiaľ a ako dlho sa poznáte s Viktorom Koženým?
- Spoznali sme sa v roku 1991. Videl som ho prvý raz v živote. Zoznámil nás Boris Vostrý, ktorého som spoznal asi o mesiac skôr. Ja som pôsobil v Amerike, Kožený sa vrátil z Ameriky. Povedal mi, že budeme vedieť spolupracovať, lebo máme podobné zmýšľanie ,pokiaľ ide o vývoj vo vtedajšom Československu. Stretol som sa s ním a začal som pracovať v českom Harvarde. Ani nie za osem mesiacov som z Prahy odišiel do Bratislavy. To je celá história. Ja som s Koženým nemal veľa spoločného a nič s ním nemám už vyše desať rokov osobne ani obchodne.

A s pánom Vostrým máte ešte nejaké kontakty?
- Nemám s ním žiadne obchodné kontakty. Naposledy som ho videl pred niekoľkými rokmi.

Hovorilo sa, že ste priatelia?
- Poznám ho, ale blízki si nie sme.

Ako to bolo s vaším pôsobením v Harvardoch v Českej republike a na Slovensku?
- V Prahe som v českom Harvarde pracoval po návrate z Ameriky skutočne len pár mesiacov, a potom som prišiel založiť firmu na Slovensko. Použil som to isté meno, ktoré bolo lákavé v Česku. Videl som, že krajina smeruje k rozdeleniu, išiel som robiť biznis na Slovensku a myslím, že to bol správny krok. Tu na Slovensku som zapojený do celého diania, tam som vôbec nebol. Celý vývoj českých Harvardov ide mimo mňa a ani nepoznám ich jednotlivé kroky, len z médií.

Česká polícia stíha Viktora Koženého aj Borisa Vostrého. Boli teda fondy tunelované, alebo nie?
- To vám skutočne neviem povedať. Musíte sa pýtať v Česku, čo sa tam dialo. Viem, že robili nejaké kroky - ako postupovali, to neviem.

Vypočúvala vás česká polícia?
- Bol som v kontakte s českou políciou ako svedok v kauze Kožený. Boli to len detaily, lebo ja k podstate skutočne neviem nič.

Figurovali ste v niekoľkých firmách spolu s Koženým. Napríklad aj v spoločnosti Zenko Tradeing, ktorá bola protipólom Harvardu pri prevode istých cenných papierov...
- Tie sa však za týždeň vrátili naspäť.

Neboli teda zamenené za bezcenné?
- Nie, nie, nie. Vrátili sa tie isté. Na to sa pýtali tí policajti.

Slovenská polícia začala trestné stíhanie vo veci podvodu kvôli 50 miliónom amerických dolárov, ktoré mali údajne skončiť v Druhej strategickej (Široký je členom predstavenstva - pozn. red) a v ďalších firmách. Sú tie peniaze v Druhej strategickej?
- Sú. Samozrejme, že sú. Prišli na základe riadne komerčného vzťahu Druhej strategickej s jedným z tých cyperských trustov. Na základe toho vzťahu je Druhá strategická poverená vyplácať podielnikov trustu v Česku a na Slovensku, ale hlavne v Česku. Toto robíme. Na to bolo tých 50 miliónov, z ktorých už bolo viac ako miliónov rozdistribuovaných medzi 120-tisíc akcionárov.

Do trustov išli peniaze odkiaľ?
- To ja neviem. Čo ja mám s trustom?

Vy ste predsa boli protektorom trustov.
- Bol som protektorom, keď sa založili. Nepoznám kolobeh peňazí, ako išli. Keď vznikali, požiadali ma páni z Česka - Tomáš Ševčík (zástupca trustov - pozn. red.), ktorý vo mne videl určitú záruku, že odolám pánovi Koženému, aby neovládol tie peniaze. Pán Kožený ich chcel, prirodzene, ovládnuť a rozdistribuovať tak, aby ich mal on. Kvôli tomu požiadali mňa. Nebol som nadšený, lebo som vedel, že sa zapájam do hry, ktorú som veľmi nechcel hrať. Bol som protektorom asi štyri mesiace. Zabezpečil som, že peniaze zostali v truste a sú k dispozícii podielnikom.

Trusty však majú teraz tiež núteného správcu.
- Toto neviem. Ja som odtiaľ odišiel pred troma rokmi. Ďalší vývoj nepoznám, nesledujem. Jediný vzťah, ktorý máme, je, na základe komerčnej zmluvy, ktorý má Druhá strategická.

Keď ste boli protektorom trustov, nezaujímalo vás, odkiaľ prišli peniaze?
- Nie, lebo trusty vznikli v ten deň, ako prišli peniaze. Boli z predaja akcií v Rusku. Toto viem. Ale odkiaľ, z akej banky alebo akého štátu, to neviem.

Ale boli to peniaze Harvardského priemyselného holdingu (nástupca Harvardských investičných fondov)?
- Hovorím vám, že prišli z predaja akcií nejakej ropnej spoločnosti v Rusku.

Bol to investičný fond Sputnik? Odtiaľ malo ísť práve do trustu 100 miliónov...
- Toto skutočne neviem. V ten deň sa trust založil. Ako tam prišli peniaze, ma nezaujímalo. Dostal som funkciu protektora bez nároku na odmenu. Mojou úlohou bolo dohliadnuť, aby hospodárenie prebehlo v poriadku. Zažil som jedno hospodárenie, urobili sme hodnotenie a bolo to v poriadku. Potom som sa vzdal a samozrejme, že neviem, čo sa dialo ďalej.

Kožený? To je chytrý chlapec
Viktor Kožený v aktuálnom vyhlásení tvrdí, že veľkú časť harvardského majetku ste spreneverili práve vy. Peniaze zaslané z Harvardu na Slovensku podľa neho boli použité ako úplatok pre ČSSD a slovenských politikov.
- Je to totálny nezmysel. Povedal to práve preto, lebo sa nedostal k peniazom, ku ktorým sa chcel dostať. Preto bol na mňa nahnevaný do takej miery, že dal na mňa v Česku aj žaloby. Tam sa tým však nikto nezaoberal, len tu na Slovensku robíte z pána Koženého nositeľa viery a pravdy. Skutočne v Česku, kde je tá kauza, tam je problém, nie tu. Tu ho chcete len vy vyrábať. Tam sa tým nezaoberajú, lebo vedia, že Kožený nie je relevantný zdroj.

Ako vôbec vnímate Koženého?
- Je to chytrý chlapec, to nepochybne. Jeho spôsob podnikania mi však od začiatku nevyhovoval, a preto som sa s ním rozišiel.

Kožený údajne bol v ŠtB, či dokonca KGB, môže to byť pravda?
- Skôr by som povedal, že v CIA, ale ťažko povedať. Sú to samozrejme výmysly.

Dokážete zaručiť, že tých 50 miliónov dolárov bude vyplatených podielnikom trustov?
- Ach bože. Čo si to o mne myslíte? Vy by ste nás chceli vidieť ako zbojníkov a zlodejov, ale nie sme. Kto by si vzal tú zodpovednosť? Nevidím takú sumu na svete, pre ktorú by som vedel urobiť podvod.

Predseda predstavenstva Druhej strategickej Pavel Hollý naznačil, že trestné oznámenia prišli od ľudí, ktorí sa snažia o neoprávnené vyplatenie podielu.
- Pán Kožený.

Ale trestné oznámenie predsa podal likvidátor Harvardského priemyselného holdingu Zdeněk Častorál.
- Áno, pokiaľ je mi známe, pán Častorál aj pán Kožený podávajú takmer rovnaké žaloby - v Českej republike vraj okolo 150, z nich viac ako 90 percent bolo odložených. Tým som sa nezaoberal. Kožený ich podával preto, lebo sme mu nedovolili zobrať si tie peniaze. Má spoločnosti asi v holdingu, má tam akcie, ktoré sú problémom. Detaily neskúmam. Právnici povedali, že dlhujú holdingu, a preto nemôžu byť vyplatení. Sú tam podielnikmi. Majú tam nejaké vzťahy, ktoré nie sú priamo na Koženého, ale nejako inak urobené.

Prečo teda hľadá likvidátor Harvardov peniaze na Slovensku?
- Neviem. Pána Častorála som nikdy nevidel. Keby sa ozval, nemám problém sa s ním stretnúť a vyjasniť si veci. Likvidátori sú tam tiež niekoľkí. Nikto nevie, či je holding právoplatne v likvidácii. Je tam taká neprehľadná situácia, že sa o to detailne nezaujímam. Len počúvam, že je tam právny guláš a zmätok. Pán Častorál sa snaží, tak nech sa snaží, ja mu v tom brániť nebudem.

Vyšetrovanie sa už vedie aj na Slovensku, boli ste v tejto veci vypovedať?
- Samozrejme, že nie. Ja to viem len z novín, že je tu začaté trestné stíhanie. Komerčný vzťah s trustom vznikol v roku 2003. Vtedy sme urobili všetky kroky, ku ktorým nás naše zákony zaväzujú. Oboznámená bola Národná banka Slovenska, tá informovala finančnú políciu. Finančná polícia prišla, pozrela sa na pôvod peňazí, na zmluvu a odišla s tým, že je všetko v poriadku. Vy hľadáte niečo, čo už pred troma rokmi bolo uzavreté, že je v poriadku.

Predpokladáte teda, že vyšetrovanie bude ukončené s tým, že sa nestal žiadny trestný čin?
- Neviem, ako sa skončí. Neviem, čo je zámerom vyšetrovania. Keď ide o preskúmanie toho vzťahu, ten je čistý ako slovo božie. To vidí každý laik, že je všetko v poriadku. A nič iné tam nie je. Keď vy chcete vidieť problém, môžem vám povedať, že skutočne tam nič nezákonné nie je. Vzťahy a problémy okolo pána Koženého sa tohto vôbec netýkajú. Je to úplne niečo iné. Práve ten trust to prekrýva. Je to nová entita a s ňou my máme zmluvný vzťah. Čo bolo dovtedy, ma nezaujíma, ani to nevyšetrujem.

Spomínali ste, že vyplácate podielnikov trustov. Máte z toho aj nejaký zisk?
- Prirodzene, máme. Je to komerčná zmluva, z ktorej nám plynie podiel na spravovaní. Výnosy sú však vyššie ako ten náš podiel. Ročne na tom zarobíme približne milión korún.

Nemali ste obavy o svoju bezpečnosť, keď ste sa stali protektorom trustu?
- Nie, lebo si myslím, že trust je v poriadku a bol som v pozícii, ktorá bola právne úplne v poriadku. Pokiaľ ide o moju bezpečnosť, to mi ani nenapadlo. Musím sa nad tým začať zamýšľať.

S politikmi si tykám, ale nechodíme spolu na pivo
Europoslanec a bývalý generálny manažér hokejovej reprezentácie Peter Šťastný tvrdí, že ste boli vysokým dôstojníkom ŠtB.
- V ŠtB som nikdy nebol spolupracovník, ani pracovník. Pracoval som v štátnej správe v zahraničnej službe ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí. To je všetko, čo vám môžem k tomu povedať.

Boli ste zamestnancom rezortu diplomacie a nezaznamenali ste žiadne ponuky na spoluprácu, ani sledovanie tajnou službou?
- Sledovačky, samozrejme, boli, veď som bol v Amerike. Američania, samozrejme, boli aktívni.

A slovenská tajná služba sa vôbec o nič nepokúšala?
- Nie.

Viacerí politici pred voľbami upozorňovali, že financujete stranu Smer.
- To je nezmysel. V poslednom období sa stáva veľkým hitom, že podnikatelia majú zábavu vo financovaní niektorých politických strán, či SDKÚ, HZDS, alebo Smeru. Mojou zábavou je hokej. Inú zábavu nemám a s politikou som nemal nikdy nič spoločné a ani teraz nemám.

Práve hokej je však spojivom medzi politikmi a športovými funkcionármi.
- Ja však zostávam na úrovni hokeja.
Exprezident Rudolf Schuster vo svojej knihe spomína, že vy ste mu odporučili do jeho Strany občianskeho porozumenia v roku 1998 dnešnú šéfku Daňového riaditeľstva Máriu Machovú, ktorá pôsobila aj v Druhej strategickej.

- Áno, a v čom je problém?

Vy však tvrdíte, že sa politikou nezaoberáte a prezidentovi ste odporučili konkrétneho človeka.
- Keď sa ma pýtal, mal som mu povedať, že nikoho nepoznám?

On sa teda pýtal?
- Samozrejme. Myslíte si, že ja som prišiel a zavesil som mu ju na krk? To skutočne nie. Pýtal sa ma na ľudí, ktorí sú ekonomicky schopní. Odporučil som mu dvoch. Pána Ľubomíra Petráka (v sobotu sa dostal do Národnej rady SR na kandidátke Smeru-SD - pozn. red.), ktorého som poznal z pôsobenia s VSŽ, kde pôsobil ako čestný a renomovaný riaditeľ, a pani Machovú, ktorá chvíľu pracovala v našich firmách, ale poznal som ju aj ako profesorku na ekonomickej univerzite. Týchto dvoch ľudí som mu poradil, bolo na ňom, ako s nimi naložil. Pán Schuster voči mne nemal nijaké záväzky, keď toto hľadáte.

Máte priateľské vzťahy s niektorými politikmi?
- Nechodím s nikým na pivo. Nemám priateľské vzťahy so žiadnym politikom. Občas sa pri rôznych príležitostiach stretnem s Mikulášom Dzurindom, Vladimírom Mečiarom, Robertom Ficom aj prezidentom Gašparovičom. Na hokeji stretnete množstvo ľudí, na každý zápas chodí 7- až 10- tisíc ľudí.

Nemáte teda bližšie vzťahy so žiadnym slovenským politikom?
- Skutočne nie. A keď príde nejaký politik na hokej, je mojou povinnosťou ho privítať a sedieť vedľa neho. Nie je to preto, že máme mimoriadny vzťah. Keď napríklad na hokej príde prezident, a ja som na hokeji, každý odo mňa očakáva, že budem sedieť vedľa neho, tak sedím.

Tykáte si s niektorými slovenskými politikmi?
- Áno, s niektorými si tykám.

S ktorými napríklad?
- Viete, v parlamente je 150 poslancov a poznám niektorých tak, že si s nimi tykám.

Môžete ich konkretizovať?
- Teraz ani nie. Aj s pánom Ruskom si tykám. Ale na pivo skutočne so žiadnym nechodím.

Pijete víno...
- Ani na víno, keď chcete byť detailista.

Na hokeji nezarábam. Je to moje hobby
V súvislosti so slovenským športom sa otvorene hovorí o prepojení s organizovaným zločinom. Má podľa vás podsvetie chápadlá aj v hokeji?
- V hokeji nie je žiadne prepojenie na organizovaný zločin. Hokej je čistý šport. V hokeji, aj keď sa môže zdať, že to tak nie je, sú čistí aj rozhodcovia. Preto si to vážim a preto hokej robím. Je to šport s veľkým Š. Ako som už pred chvíľou povedal, že nevidím sumu, pre ktorú urobím podvod, aby ma mohol niekto naháňať. Mediálne, samozrejme, môže, lebo vidím, čo sa na Slovensku môže diať na základe klamstiev a poloprávd.

Keď sme pri športe s veľkým Š, čoskoro budú voľby prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja. Budete znova kandidovať?
- Mám toho dosť. Už som toho mal dosť aj pred štyrmi rokmi a nechcel som kandidovať ďalej, no stalo sa. To bolo viac-menej z recesie. Mojím cieľom nebolo skutočne nikdy byť hokejovým funkcionárom na sto percent. Vyvinulo sa to vtedy samo so smrťou Dušana Pašeka. Urobil som to, pretože hokejové hnutie bolo rozbité. Teraz sú ďalšie voľby. Cítim tlak médií aj bývalého generálneho manažéra, aby som nebol ďalej zvolený, uvidíme ,ako sa to vyvinie. Máme ešte necelý týždeň. Ak podporu nebudem cítiť, tak nie som blázon. Niekoľkokrát som ponúkal funkciu svojím najbližším spolupracovníkom, aby to prevzali a ťahali ďalej oni.

Upokojila sa po majstrovstvách už situácia v hokeji?
- Vo vnútri nebol problém, ten robil len dotyčný pán (Peter Šťastný) a médiá. Hnutie je skutočne jednotné, všetky problémy sme vždy dokázali vyriešiť a neprerástli do otvorenej nevraživosti.

Pri majstrovstvách sveta v Rige sa hovorilo, že spor medzi vami a Šťastným spôsobil, že niektoré zámorské posily neprišli. Pripúšťate aj takéto vysvetlenie?
- Môže to byť jeden z pohľadov. Ako ja poznám hráčov, tak prirodzene nechcú byť vťahovaní do politických problémov. Teraz sa to trošku narušilo tým, že sa Peter Šťastný dal na nejakú politickú dráhu. To bol prvý moment, ktorý hráči vnímali. Pýtali sa, či sme už reprezentáciou SDKÚ alebo čo? Nechceli sme to, ale neriešili sme to. Nechápem, ako inak mohol byť ten útok organizovaný, ak nie politicky. Preto sa ma aj vy pýtate na moje vzťahy s politikmi. Pred rokom to ešte nikoho nezaujímalo. Ja politiku neriadim, nič neriadim. Mám problémy riadiť doma rodinu, a nie politiku.

Ste stále vlastníkom bratislavského Slovana?
- Jedna naša firma je majoritným vlastníkom Slovana. Na hokeji však nezarábam. Tento šport je zatiaľ na Slovensku čisto stratová záležitosť. Môžem vás ubezpečiť, že som tam zohnal ďaleko viac peňazí a nezobral som ani korunu. Je to moje hobby.

Pravdy sa nechcem zbaviť
Niekoľkokrát ste spomínali médiá, ale vy sám ste spolumajiteľom denníka Pravda. Počuli sme, že ju chcete predať?
- Predstavte si. To viete viac ako ja.

Ako to teda je?
- Tak ako je všetko na predaj pri dobrej cene, je aj Pravda na predaj pri dobrej cene, takisto ako určite aj Hospodárske noviny.

Ponúkol vám niekto v poslednom čase tú dobrú cenu?
- Pravda nie je na predaj. Jej vlastníkmi sme už vyše desať rokov. Nikdy sme nechodili a nenúkali Pravdu na predaj. Chodili za nami záujemcovia v rôznej intenzite, ale nič také, čo by som vám teraz mohol povedať.

Nie je to teda v tom štádiu, že chcete predať a čakáte na výhodnú ponuku?
- Ja sa nechcem zbaviť Pravdy, som s ňou spokojný. Je to dobré médium, vlani mala veľmi dobré výsledky, nevidím dôvod, prečo by som sa jej mal zbavovať.

Hovorí sa, že chcete kúpiť televíziu...
- Vidíte, vidíte, zase viete viac než ja.

Konkrétne má ísť o TV JOJ...
- A od koho by som ju mal kúpiť? Povedzte mi, kto ju vlastní, aby som vedel za kým mám ísť.

Takže nemáte takéto ambície?
- Neviem, kde sa objavujú takéto šumy. Ani ma to nikdy nenapadlo a vy už žijete v tom, že sa niečo také deje.

Spýtať sa môžeme, nie?
- Pýtať sa môžete, rád vám odpoviem. Len sa potom musím zamýšľať nad tým, čo všetko chodí v tých vašich informačných kanáloch, keď sa tam objavujú takéto nezmysly. Lebo toto je skutočne nezmysel. Nehovorím, že by som nemal záujem, keby bola na predaj. Ale ani ma nenapadlo ísť za majiteľmi JOJ-ky a pýtať sa ich, či predajú, alebo nie.

Viete si aspoň predstaviť, že by ste mohli vlastniť televíziu?
- Samozrejme, že by som si to vedel predstaviť. Myslím si, že slovenský trh je obsadený televíziami dostatočne. Reálna možnosť je jedine vstúpiť do niektorej z nich, ale novú zakladať nie.

A uvažovali ste o tom?
- Nie. Zatiaľ nie, nerobil som žiadne kroky.

Som bohatý, ale nie najbohatší Slovák
Ste honorárnym konzulom Grenady, máte aj imunitu?
- Nemám, a nie som honorárny konzul. Teda myslím si, že nie som, ale neviem.

Tak toto musíte vysvetliť.
- Nebol som kontaktovaný Grenadou už veľmi dlho. Neviem, či to ešte platí, alebo nie. Právnikmi vo Švajčiarsku som bol oslovený, že vláda Grenady hľadá konzulov po Európe a či by som to neprijal, keďže už som robil v diplomacii. Ja som povedal, že môžem. Tak som sa stretol s pánom premiérom Grenady, niekedy veľmi dávno v Bruseli. Dostal som poverovacie listiny a tu som sa prihlásil. Odvtedy, keď sa niekto ozve, že chce ísť do Granady, tak ho vybavíme informáciami, ale žiadne iné kompetencie nemám.

Budete na Slovensku k dispozícii vyšetrovateľom?
- Ako sa ma niečo také môžete spýtať. Veľa cestujem. Som aktívny v Medzinárodnej hokejovej federácii. Cestujem po svete za hokejom aj za biznisom. Nemôžem povedať, že prestanem cestovať, ale keď vycestujem do zahraničia, neznamená to, že som ušiel. Plus 7 dní nedávno písalo, že som niekde v Karibiku v nejakom svojom sídle. Nebol som. Po majstrovstvách som bol tu každý deň. Naďalej som bol v Košiciach a Poprade. Ja sa polícii nevyhýbam, pretože nemám dôvod. Nič zlé som neurobil. Ale nepoviem vám teraz, že tu budem čakať, kedy za mnou niekto príde. Neviem, či príde, a skôr si myslím, že nepríde. Ak je to politicky motivované, ešte to môžu zmanipulovať.

Hovorí sa o vás ako o najbohatšom, respektíve najmocnejšom Slovákovi. Súhlasíte?
- Je to, samozrejme, hlúposť. Som bohatý. Mám veľmi dobrých priateľov a dobrú rodinu, to je pre mňa najväčšie bohatstvo.

Pokiaľ ide o peniaze?
- Neviem povedať, kto má koľko. Ani svoje nepočítam. Som aktívny človek, nie som na penzii. Nepočítam hodnotu každý deň, pretože sa to mení. Nie je to však zďaleka v tých úrovniach, ako u tých, čo privatizovali. Tam sú hodnoty podstatne vyššie, než sú v našom portfóliu.

Viete odhadnúť, aké portfólio spravujete?
- Sú to miliardy. Zamestnávame okolo tritisíc ľudí. Platíme si všetky dane. Keď vznikla prvá vlna kupónovej privatizácie, na Slovensku vzniklo asi 160 fondov. Transformovalo sa len pätnásť, z toho oba harvardské a dnes sú na burze obchodované len dva harvardské. Žiaden iný. Po spoločnostiach, v ktorých pôsobíme, neostala ani koruna nesplatených úverov, ktoré by boli presunuté do Slovenskej konsolidačnej banky.