Zlúčenie verejnoprávnych médií v horizonte troch až štyroch rokov. Taká je predstava člena manažmentu STV a potenciálneho kandidáta na šéfa SRo Branislava Zahradníka o budúcnosti tejto verejnoprávnej inštitúcie. "Definitívne rozhodnutie o mojej kandidatúre závisí od toho, či bude na takýto radikálny krok vôľa," zdôraznil Zahradník. Spojenie rozhlasu a televízie by totiž podľa jeho slov znamenalo úspory na prevádzke. "Spojenie" STV a SRo - zatiaľ však iba pod jednou strechou - pripustil zatiaľ jediný oficiálny kandidát na šéfa SRo Ľuboš Machaj, ktorý dnes pôsobí v STV ako dramaturg Dvojky. "Rozhlas by mohol sídliť v Mlynskej doline, ale ako samostatná inštitúcia." Úplné zlúčenie pokladá za reálne po spustení digitálneho vysielania, najskôr v rokoch 2010 až 2012. Prípadnú dohodu o kandidatúre obidvaja zamestnanci STV vylúčili. Pripomeňme, že o budúcom šéfovi rozhlasu rozhodne 15-členná Rozhlasová rada. Mechanizmus hlasovania prijala včera na tretí pokus len dva dni pred zákonom stanoveným termínom oficiálneho vyhlásenia voľby.
Rezort kultúry nie je proti
Myšlienku fungovania verejnoprávnych médií pod jedným manažmentom považujú jej členovia v tejto chvíli za odvážnu. "Priority vysielania rozhlasu a televízie sa dnes výrazne líšia. Pokiaľ sa nebudú zhodovať, ťažko hovoriť o fúzii," uviedol predseda Rozhlasovej rady Michal Dzurjanin. Principiálne sa tejto možnosti nebráni ani Vladimír Talian - bez posilnenia kontrolných mechanizmov vo verejnoprávnych médiách by som sa ju však neodvážil predložiť. Rezortné ministerstvo by so zlúčením nemalo zásadný problém. "Ak sa podarí ušetriť, viem si to predstaviť," reagoval šéf ministerstva kultúry František Tóth. Otázkou je priechodnosť mediálnych zákonov v parlamente, ktorý sa nedokázal dohodnúť ani na jednotnom mechanizme výberu koncesionárskych poplatkov. Poslanec Dušan Čaplovič (Smer) zostáva v otázke prijatia zásadných mediálnych zákonov skeptický - maximálne sa dá uvažovať o spoločnej budove či spolupráci zahraničných redaktorov.
V hre sú piati
Záujem o funkciu generálneho riaditeľa SRo majú aj šéfredaktor zahraničného vysielania SRo Ladislav Kubiš, hovorca rezortu zdravotníctva a bývalý moderátor rozhlasu Karol Farkašovský. Hoci definitívne rozhodnutie ešte neurobili, v otázke priorít majú jasno. Podľa Kubiša treba zmeniť vnútornú štruktúru SRo. Farkašovský je presvedčený, že rozhlas by sa mal vymaniť "zo staromódnosti a konzervativizmu". V minulosti spomínaní kandidáti ako výkonný riaditeľ Rádia Express Tibor Búza, hovorca ministra vnútra Boris Ažaltovič, humorista Oliver Andráši či výkonný riaditeľ káblovej televízie TVA a bývalý marketingový riaditeľ SRo Ľubomír Zeman, šéf Rozhlasovej rady Dzurjanin, tieto úvahy popreli. V hre o post šéfa rozhlasu zostáva aj súčasný generálny riaditeľ SRo Jaroslav Rezník: "Nevylučujem ani nepotvrdzujem." Názory na jeho kandidatúru sa však rôznia, Rezník totiž zastáva post šéfa rozhlasu už druhé funkčné obdobie.
Ako bude prebiehať voľba:
- 8. júla - musí byť zverejnený inzerát v dvoch celoplošných denníkoch, na internetovej stránke a vo vysielaní SRo
- 16. augusta - musia kandidáti predložiť projekty
- 24. augusta - Rozhlasová rada posúdi projekty
- od tretieho septembrového týždňa do začiatku októbra rada vypočuje kandidátov
- najskôr 10. októbra bude prvé kolo hlasovania. Ak kandidát nezíska minimálne desať hlasov z 15, do druhého kola postupujú tí, ktorí získali najmenej tri hlasy.
- v druhom kole sa najprv hlasuje o všetkých postupujúcich. Ak sa generálneho riaditeľa nepodarí zvoliť, členovia rady volia z tých, ktorí získali najmenej štyri hlasy. V prípade, že voľba nebude úspešná, celý proces sa musí zopakovať.