Každoročne pribúdajú prípady násilia na školách, ktoré sa končia aj tragicky. Sú deti agresívnejšie?
- Faktom je, že agresivita je na školách prítomná. Čo je zarážajúce, že násilie sa stalo súčasťou bežného školského života.
Pritvrdzujú sa spôsoby šikanovania, resp. je násilie tvrdšie?
- Vnímanie násilia závisí od osobnosti. Každému ubližuje niečo iné. Niektoré deti bolia viac urážky jeho rodiny ako facky či kopance.
Kde sú príčiny zhoršujúceho sa násilia na školách?
- Príčiny je niekoľko, od súčasnej uponáhľanej doby a vplyvu médií, cez podmienky na školách ako vysoký počet detí v triedach či preferovanie vzdelávania na úkor výchovy. Humanizácia v školstve zostáva zatiaľ len na papieri.
Často uvádzanou príčinou je násilie na obrazovke či agresivita v počítačových hrách...
- U jedinca, ktorý má na to predpoklady, môže byť film či počítačová hra návodom. Bežný človek nikoho po pozretí filmu neudrie. Prezentácia násilia a agresivity v médiách však určite oslabuje hladinu tolerancie k násiliu.
Ako rodič zistí, že dieťa je obeťou šikanovania?
- Sú to akékoľvek zmeny v porovnaní s bežným správaním dieťaťa. Môže ísť o utiahnutosť, plačlivosť, zlé sny. Dieťa odmieta chodiť do školy alebo rovno chodí poza školu. Objavujú sa psychosomatické poruchy ako bolesti brucha a hlavy. Dieťa chce byť často choré, aby nemuselo ísť do školy.
Čo by mal rodič urobiť?
- Nesmie mávnuť rukou s tým, že si to má dieťa vybaviť po škole. Treba sa obrátiť na triedneho učiteľa a riaditeľa školy. Najhorším riešením - ako sa to často stáva - je riešiť to stretnutím s agresorom na ulici.
Je dobré zobrať dieťa zo školy?
- Šikanovanie je choroba celého kolektívu. Nie je to iba záležitosť agresora a jeho obete. Hoci zmena školy býva pomerne častým riešením, problém zostane. Kolektív sa totiž neozdraví, pričom šikana tam môže byť v ešte horšej a tvrdšej forme s inými agresormi a obeťami.