Charizmatické osobnosti. Komunikácia s voličmi. Príťažlivosť programu. To všetko sú podľa analytikov faktory, ktoré môžu ovplyvniť postoj voličov k jednotlivým politickým stranám. Aj preto si ich predstavitelia veľmi pozorne všímajú volebné preferencie, ktoré dosahujú v prieskumoch verejnej mienky. "Ich výsledky potom ovplyvňujú správanie a politiku jednotlivých politických strán," upozorňuje politológ Peter Horváth. S týmto názorom však nesúhlasia politici. Generálny sekretár ANO Juraj Puchý pre HN povedal, že si prieskumy všímajú, ale neriadia sa nimi. Podľa podpredsedu ĽS-HZDS Milana Urbániho nie sú jediným a ani najdôležitejším faktorom, ktorý strana využíva pri príprave stratégií.
Ľavica sa štandardizuje
Už dlhší čas je na špičke voličských preferencií Smer, ktorý sa pohybuje na úrovni tridsiatich percent. Sociológ Pavel Haulík pripisuje náskok Ficovej strany najmä štandardizácii politickej scény naľavo od stredu. "Smeru sa podarilo to, čo sa nepodarilo žiadnej pravicovej strane - pohltiť takmer celé ľavicové spektrum." Sociologička Ľudmila Benkovičová dodáva - Smer zo všetkých opozičných strán najlepšie využil nespokojnosť občanov s reformami. Skúsenosť z minulosti pritom zatiaľ ukázala, že jeho preferencie boli vždy vyššie, ako reálny výsledok vo voľbách. Naopak, KSS podľa sociológov nesplnila očakávania svojich voličov, a preto jej preferencie klesajú. "V NR SR sú veľmi nevýrazní, neprichádzajú so žiadnymi témami či iniciatívami, sú rozhádaní a nemajú žiadne výrazné osobnosti," tvrdí Haulík.
Rozdrobená pravica
Žiadna z pravicových strán nedosahuje ani polovicu voličských preferencií Smeru. Podľa Haulíka je príčinou fakt, že pravicových strán je viac a delia si voličov. Veľmi podobných voličov majú podľa neho najmä ANO a SDKÚ. "Tieto strany sú ako spojené nádoby - keď ubudnú voliči jednej, pribudnú druhej." Aliancii napríklad pribúdajú voliči v čase, keď presadzuje liberálne postoje voči kresťanským demokratom a SDKÚ sa správa pasívne. "Je to akýsi trojkonflikt, kde zdanlivo bojuje ANO a KDH, ale zúčastnenou stranou je aj SDKÚ." Podobnosť voličských základní ANO a SDKÚ si uvedomuje aj Puchý. "V otázke reforiem majú naši voliči podobný názor, rozdiely sú v otázkach liberálno-konzervatívnych tém." Benkovičová predpokladá, že tieto strany budú pred voľbami súperiť o voliča. "Prvé signály sa objavujú už teraz - v prípade Hankooku." Poslanec NR SR Stanislav Janiš (SDKÚ) tvrdí: spoločných voličov môžeme mať s ANO, ale aj s KDH, naším cieľom však bude najmä oslovenie skupiny nerozhodnutých. Stabilné voličské preferencie si udržiavajú najmä KDH a SMK. Podľa analytikov robia čitateľnú politiku a udržiavajú si svoje témy. Benkovičová upozorňuje, že najmä v prípade SDKÚ možno očakávať nárast preferencií - stalo sa tak napr. v roku 2002, keď SDKÚ zaznamenala počas volebnej kampane najväčší prírastok.
Opäť na scéne
Vysoký nárast preferencií zaznamenala SNS. Podľa sociológov to spôsobilo zlúčenie donedávna rozdelených národných síl. Haulík predpokladá, že nárastu preferencií mohol prispieť aj príchod nespokojných voličov ĽS-HZDS. V opozičnom bloku sa voliči presúvajú najmä medzi stranou Vladimíra Mečiara, národniarmi a Smerom. Analytici upozorňujú - dôležitú úlohu môžu zohrať aj nerozhodnutí voliči. Časť z nich, podľa Horvátha, môžu získať najskôr Smer, SDKÚ alebo ANO.