"Je tu naozaj skupinka, ktorá dlhodobo organizuje takéto nechutnosti, vrátane mediálnych kampaní a vrátane takých perličiek, ako sú vláčiky, Badžgoň a iné veci," vyhlásil premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Vyhlásenie prišlo začiatkom augusta -- krátko po tom, ako britský magazín Jane`s Intelligence Digest tvrdil, slovenská tajná služba naďalej používa metódy "pripomínajúce jej prosovietsku minulosť". Diskreditáciu tajnej služby a medializáciu viacerých politických káuz pripísal Dzurinda okrem nich aj "istej skupinke ľudí", ktorú však nekonkretizoval. "Ja tú skupinku poznám. A keď budem mať dostatok dôkazov, potom budem konať."
Ešte v auguste premiér vypovedal pred prokurátorom. Šéf parlamentného branno-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák (Smer-SD) prišiel s vlastným zoznamom skupinky -- vraj zo zdrojov SDKÚ-DS. V skupinke mal byť riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš, šéf odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozef Šátek, šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka a Milan Žitný z Rádia Slobodná Európa. Podľa jedného denníka do tejto skupiny patrí aj trojica podnikateľov -- Miloš Žiak, Peter Lukeš a Michal Lazar. Únia zareagovala žalobou -- súdny spor nakoniec Kaliňák vyhral. Už v septembri prišiel prvý, neúspešný pokus o odvolanie riaditeľa NBÚ Ján Mojžiša. Dzurindovi v tom na vláde zabránil jeho minister obrany Ivan Šimko. Ten vzápätí prichádza o stranícke funkcie i ministerské kreslo. Nový šéf obrany Juraj Liška premiéra podporil a Mojžiš na úrade skončil.
Kauza skupinka mala dohru aj na pôde parlamentu -- Šimko spolu s ďalšími šiestimi poslancami odišli z SDKÚ-DS a založili vlastnú stranu -- Slobodné fórum, ktoré sa profiluje na odpore k osobe premiéra.
Pamätnou vetou Dzurinda spustil nezadržateľný proces -- personálnych rošád, odchodov poslancov, vyšetrovania, preverovania, aby nakoniec generálny prokurátor Dobroslav Trnka pripustil, že skupinka, o ktorej hovoril premiér, podľa zistení vyšetrovateľa a prokuratúry neexistuje.