Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu v Košiciach sa bude meniť. A spôsob, ako sa to udeje, by mohol byť známy do polovice budúceho roka.
„Myslím si, že máme priestor v priebehu prvého pol roka dohodnúť sa na nových pravidlách, ale nepýtajte odo mňa teraz termíny,“ povedala pre HN ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ambíciu zmeniť voľbu ústavných sudcov si vláda zakotvila aj do svojho programového vyhlásenia.
Žitňanská priznala, že veľa času na zmeny už vláda a parlament nemajú. V priebehu budúceho roka totiž bude potrebné zvoliť 18 kandidátov, z ktorých má prezident poslať do Košíc polovicu. Vo februári 2019 skončí funkčné obdobie až deviatim z trinástich sudcov.
Zmeny nebudú také razantné
Ak by prezident Andrej Kiska opäť namietal kvality uchádzačov, ako tomu bolo v posledných troch rokoch v prípade viacerých kandidátov na tri voľné miesta, Ústavný súd by bol prakticky nefunkčný. Zostali by tam totiž iba štyria sudcovia.
Napriek ambíciám urobiť zásahy, nebudú zmeny zrejme také výrazné, ako ich Žitňanská spolu s odborníkom na ústavné právo a poslancom strany Most-Híd Petrom Kresákom plánovala ešte pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Úpravou ústavy chceli dosiahnuť zvýšenie počtu sudcov v Košiciach z 13 na 15.
Okrem toho navrhovali, aby sa zmenil súčasný systém, keď parlament volí kandidátov a prezident ich menuje. Ich reforma prišla s nápadom, aby piatich sudcov nominoval parlament, piatich prezident a piatich Súdna rada. „Uvedomujem si, že máme málo času na to, aby sme presadili takéto razantné zmeny,“ povedala Žitňanská.
Zároveň poukázala na odporúčania Benátskej komisie, ktorá povedala, že sudcov by aj naďalej mohla voliť Národná rada, ale nie klasickou nadpolovičnou väčšinou, ale ústavnou, čiže každá nominácia by potrebovala aspoň 90 hlasov poslancov. To by znamenalo aj vyjednávania s opozíciou. Koaličné vlády totiž bežne taký počet hlasov nemávajú. Aj podľa Kresáka je reálna možnosť presadiť práve tento model.
Zlepšenie verejného vypočutia
Okrem toho má Žitňanská ambíciu zmeniť aj kritériá na výber kandidátov. V súčasnosti stačí, že má uchádzač o miesto ústavného sudcu právnické vzdelanie, 15 rokov praxe a dovŕšil štyridsiatku. Nové kritériá by sa mali týkať sprísnenia pohľadu na kvalitu uchádzačov.
Ako to však bude vyzerať, ministerka médiám odmietla povedať: „Tú predstavu treba najskôr komunikovať na pracovných stretnutiach.“
Sľubuje si od toho aj lepšie fungovanie verejných vypočúvaní v ústavnoprávnom výbore. Ten dnes posudzuje len formality. „Keď nemá žiadne kritérium na meranie kvality, tak sa nemôže vyjadrovať ku kvalite uchádzačov,“ dodáva ministerka.Verejné vypočutie poznáme napríklad z voľby generálneho riaditeľa RTVS alebo šéfa Úradu pre verejné obstarávanie.
Práve prvé kolo verejných vypočúvaní v prípade voľby šéfa ÚVO v polovici tohto roka spôsobili, že vláda napokon vyhlásila celkom novú voľbu. Do nej sa už neprihlásil Juraj Méry, ktorého kompetentnosť bola počas verejného vystúpenia spochybnená. „Nie je problém, že by nám absentovalo verejné vypočutie, teraz ide o zvýšenie kvality,“ hovorí Žitňanská.
Méryho kvality však nespochybnila účasť vládnom vypočúvaní, ale jeho vystúpenie pred novinármi a odborníkmi na koferencii, ktorá sa konala pod záštitou Americkej obchodnej komory. Ako sa však do procesu budúceho výberu ústavných sudcov zapojí občianska spoločnosť, je podľa ministerky len na samotných ľuďoch.
Diskusiu pripúšťajú aj koaliční partneri
Zmenám je naklonená aj koalícia. Začiatkom tohto roka pripustil zmeny pri tvorbe ústavného súdu aj premiér Robert Fico. „Najskôr si však prezident musí splniť svoje povinnosti,“ hovoril Fico vo februári tohto roka, keď opäť vyzval Kisku, aby vymenoval sudcov ústavného súdu. To Kiska urobil dnes. Diskusii o zlepšení podmienok sa nebráni ani predseda Národnej rady a SNS Andrej Danko.
Prezident Kiska práve dnes po troch rokoch definitívne vymenoval troch spomedzi siedmich uchádzačov o funkciu ústavného súdu. Sú nimi bývalá právnička a dlhoročná poslankyňa Smeru Jana Laššáková, dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela a bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka a notár Miroslav Duriš. Žitňanská Kiskov výberov komentovať nechcela. „Tak ako sa prezident rozhodol rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu, treba rešpektovať aj výber pána prezidenta.“