V roku 2000 ste ako redaktor Rádia Twist pokrývali dianie okolo ťažko chorého prezidenta Rudolfa Schustera. Čo vám z tohto obdobia najviac utkvelo v pamäti?
To, že aj prezident je človek, má svoju dôstojnosť, rodinu. V takýchto situáciách nie je dôležité byť za každú cenu „prvý“. Novinári môžu urobiť veľa chýb. Viem, o čom hovorím. Reportoval som v živom vstupe, ako telo prezidenta viezli do traktu s názvom Pitevňa. No v tých istých priestoroch boli aj iné pracoviská nemocnice. Zvlášť pri živom vstupe nemôžete vziať slová späť. Preto treba byť opatrní. Možno si stačí v takýchto chvíľach predstaviť, že by tí druhí hovorili o vašej mame, otcovi, manželke... Zodpovednosť by mala byť na prvom mieste.

Naznačujete, že ste v živom vstupe informovali o možnom úmrtí prezidenta?
Nie doslova. Reportoval som, čo som videl. A videl som, ako telo vezú do budovy s názvom Pitevňa. Apeloval som na kompetentných, že by mali explicitne zverejniť informácie o stave hlavy štátu. Predsa len, v tých časoch boli ešte potrebné na potvrdenie informácie dva od seba nezávislé zdroje. Viem, že i dnes, aj keď...