Kauza vymenovania Ústavných sudcov sa po troch rokoch ešte viac zamotáva. Prezident Andrej Kiska totiž svojím postojom porušil základné právo kandidátov na prístup k voleným funkciám. Včera o tom definitívne rozhodol senát Ústavného súdu v zložení Milan Ľalík, Peter Brňák a Marianna Mochnáčová. Zdá sa však, že rozhodnutie namiesto ukončenia sporu medzi kandidátmi a prezidentom prinieslo skôr nové otázky. Odborníci sa totiž nevedia zhodnúť na počte kandidátov.

Zatiaľ nie je jasné, aké kroky Kiska urobí. Kancelária prezidenta včera nekomentovala rozhodnutie súdu. „Prezident po naštudovaní rozhodnutia Ústavného súdu oznámi, ako bude ďalej postupovať,“ odkázal hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Otázny počet kandidátov
Výrok súdu však zrejme nebude predmetom skúmania len u kiskovcov, ale aj v širšej právnickej obci. Jedna časť totiž tvrdí, že rozhodnutie súdu vrátilo do hry len štyroch kandidátov, druhá, že až siedmich. Oba počty môžu predstavovať problém. Ústava totiž hovorí, že prezident si vyberá z dvakrát takého počtu kandidátov, ako je voľných miest. V súčasnosti treba obsadiť tri miesta, kandidátov by teda malo byť šesť. „Parlament by jednoznačne mal doplniť prinajmenšom dvoch nových kandidátov,“ myslí si advokát a odborník na ústavné právo Peter Kubina. Jeho interpretáciu podporujú aj vyjadrenia ústavného právnika a poslanca koaličnej strany Most-Híd Petra Kresáka. „Jednoznačne z toho pre mňa vyplýva, že prezident je povinný opätovne rozhodnúť v súlade s argumentmi, ktoré sú v odôvodnení, ale o tých štyroch kandidátoch,“ myslí si Kresák. Za právoplatných kandidátov tak považujú Miroslava Ďuriša, Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu a Janu Laššákovú.

Proti takémuto výkladu sa však stavia vedúci Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a poradca premiéra Roberta Fica pre spravodlivosť Eduard Bárány. Odvoláva sa na vyše 90-stranové odôvodnenie, v ktorom sa píše, že „všetci kandidáti na sudcovskú funkciu navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu“. Na základe toho je podľa neho kandidátov sedem. „Neodporúčam komentovať len výrok nálezu alebo len tlačovú správu, lebo zvlášť v tomto prípade je významný skutočne celý rozsiahly text,“ dodal Bárány.

Do parlamentu sa nevrátia
Nová voľba v parlamente zrejme nehrozí. Predseda Národnej rady Andrej Danko vyhlásil, že už neexistuje žiadna prekážka, aby bol doplnený počet ústavných sudcov. Kubina však poukazuje na to, že senát v Košiciach rozhodoval aj o dvoch kandidátoch, ktorí nepodali sťažnosť. Imrich Volkai ani Mojmír Mamojka rozhodnutie komentovať nechceli a vyhlásili, že ho rešpektujú. „Myslím si, že je to živé, a nechám to na pána prezidenta,“ povedal pre HN Mamojka o svojich možnostiach stať sa ústavným sudcom. Kubina však považuje takéto konanie súdu za svojvôľu a aktivizmus. „Oni vedeli, prečo proti rozhodnutiam prezidenta nenamietali, a toto ich rozhodnutie treba rešpektovať, a nie ich nálezom Ústavného súdu implicitne vyhlasovať za právne nespôsobilých zrozumiteľne a vážne vyjadriť svoju vôľu,“ dodáva Kubina.

Trojica sudcov svoje rozhodnutie obhajuje tým, že ide o špecifickú situáciu, v ktorej môže nadradiť potrebu doplniť stavy nad to, že konkrétny kandidát vezme späť svoju sťažnosť na konanie prezidenta.