Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) dôveruje čoraz menej Slovákov, vyplýva z prieskumu dôveryhodnosti politikov zverejnenom agentúrou AKO. Fica už preskočili aj Boris Kollár (Sme Rodina) a Igor Matovič (OĽaNO). Pritom ešte v auguste bol podľa obdobného prieskumu spracovaného agentúrou Focus premiér druhý najdôveryhodnejší po prezidentovi Kiskovi.
Ten si svoju vysokú dôveryhodnosť drží aj v aktuálnom prieskume. Kiskovi verí podľa AKO až 66 percent občanov a je na prvom mieste v rebríčku. Nedôveruje mu len 31 percent opýtaných, čo je najmenej zo všetkých politikov.
Kiskov úrad
Vysoká dôveryhodnosť prezidenta vyplýva podľa riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha z viacerých faktorov. "Pri Kiskovi to nie je len o dôveryhodnosti voči osobe, ale je to spojené aj s vysokou dôveryhodnosťou obyvateľov Slovenska voči prezidentskému úradu ako takému, čo vysvetľuje aj to, že prezidentovej popularite neuškodili ani kauzy," vysvetľuje Hřích.
Premiér je s 34 percentami až na šiestom mieste. V porovnaní s marcovým prieskumom agentúry AKO si premiér pohoršil o štyri percentuálne body. Fico naopak rástol ako nedôveryhodný politik. Neverí mu až 63 percent opýtaných.
Danko klesá
Tretiemu z najvyšších ústavných činiteľov, predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS) dôveruje 31 percent obyvateľov. V porovnaní s marcovým prieskumom agentúry AKO si tak líder pohoršil SNS o sedem percentuálnych bodov. A rovnako ako Ficovi mu neverí 63 percent ľudí.
AKO dáta zbieralo počas Dankovej návštevy v Rusku, kde šéf NR SR predniesol sporný prejav v Štátnej dume, za ktorý utŕžil kritiku aj od politikov z vládnej koalície a vyvolal vlnu nesúhlasu ale aj podpory v spoločnosti. Podľa Hřícha sa však táto udalosť vo výsledkoch prieskumu neodzrkadľuje, bude však zaujímavé sledovať jej vplyv na dôveryhodnosť Andreja Danka.
Bugár - najdôveryhodnejší z koalície
Najdôveryhodnejším politikom spomedzi vládnej koalície zostáva Béla Bugár (Most-Híd), ktorý si drží 47 percentnú dôveryhodnosť. Zároveň je však nedôveryhodný pre polovicu obyvateľov. Aj pri ňom však Hřícha upozorňuje, že jeho popularita dlhodobo klesá, ešte pred dvoma rokmi bola na úrovni 54 percent.
Dlhodobé poklesy dôveryhodnosti koaličných politikov podľa Hřícha naznačujú aj nálady v spoločnosti a odzrkadľujú preferencie politických strán. "Dá sa to vnímať aj ako vysvedčenie obyvateľov vládnej koalícii," povedal pre HN Hřích.
Družná opozícia
Výraznejšie posuny však nastali medzi opozičnými politikmi. Svoju dôveryhodnosť zvýšil Richard Sulík (SaS), ktorý sa drží ako najdôveryhodnejší opozičný politik a verí mu 41 percent opýtaných.
Slováci aj verili aj Igorovi Matovičovi (OĽaNO) a Borisovi Kollárovi (Sme Rodina), ktorým dôveruje zhodne 37 percent opýtaných, čím prekonali premiéra aj predsedu parlamentu. Dôveryhodnosti opozície podľa Hřícha pomohli najmä úspešné voľby do VÚC a jej "euforická komunikácia ich výsledkov."
Hlinu nepoznajú
Na chvoste rebríčka skončil Marian Kotleba (ĽS NS). Tomu dôveruje len 18 percent opýtaných. Neverí mu však až 77 percent Slovákov.
Agentúra AKO do prieskumu zaradila aj lídra mimoparlamentného KDH, Alojza Hlinu. Toho dôveryhodnosť od marca vzrástla z 19 na 24 percent. Pri Hlinovi však Hřích upozorňuje na vysoké množstvo voličov, ktorí odpovedať nevedeli, až 31 percent, čo podľa neho naznačuje, že Hlina je pre nich stále akýmsi nováčikom a nevedia si na neho vytvoriť názor.