Predseda extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba má okrem platu poslanca Národnej rady a minimálnej mzdy za riadenie župy ešte ďalší zdroj financií. S vlastnou politickou stranou má od minulého roku uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, za ktorú poberá odmenu.
Táto dohoda vznikla len minulý rok, keď sa strana dostala do parlamentu, vďaka čomu získala nárok na milióny zo štátnej kasy. Spolu s Kotlebom si takto prilepšuje aj podpredseda ĽSNS Milan Uhrík a tajomník strany Rastislav Schlosár.
HN sa pokúšali od ĽSNS zistiť, prečo tieto dohody vznikli, koľko si takto už vyplatili a čo je náplňou práce, za ktorú si dávajú odmenu. Strana to komentovať odmietla.
„K tomu, s kým má ĽSNS uzatvorené aké pracovnoprávne vzťahy, sa vyjadrovať nebudeme, ide o vnútornú organizačnú záležitosť strany,“ komentoval situáciu Uhrík. Použitie štátneho príspevku pritom reguluje zákon. A v tomto prípade je na strane kotlebovcov. „Na výplaty zamestnancov politickej strany a odmeny na základe dohôd o pracovnej činnosti sa toto obmedzenie nevzťahuje,“ odkázala hovorkyňa rezortu vnútra Andrea Dobiášová.
Celkové príjmy ĽSNS v minulom roku dosiahli 2,34 milióna eur, z čoho 2,28 dostali kotlebovci zo štátneho rozpočtu. „V majetkových priznaniach sme všetci transparentne uviedli naše reálne príjmy,“ povedal Uhrík.
Faktom však je, že sa z nich nedá odčítať, koľko si vyplatili na odmenách. Napríklad Kotleba má v majetkovom priznaní svoj minuloročný príjem rozdelený na dve kategórie. Prvou je poslanecký plat bez paušálnych náhrad, druhou ničnehovoriaca rubrika „iné“. Z majetkového priznania sa teda dá zistiť len celkový príjem, nie však výška jednotlivých zložiek, z ktorých sa skladá. Rovnako to má aj Uhrík a Schlosár. Uhrík nekomentoval, čo všetko sa v kolónke „iné“ nachádza.
Trochu svetla do problematiky vnáša aspoň výročná správa ĽSNS za minulý rok. Podľa nej má s ĽSNS uzavretú dohodu o pracovnej činnosti celkovo päť ľudí. Zároveň hovorí o tom, že rok predtým nemala strana žiadnych zamestnancov ani dobrovoľníkov. Dohody o pracovnej činnosti teda vznikli len minulý rok. Vo výkaze ziskov a strát sa v rubrike „mzdové náklady“ objavila suma 18 900 eur.
Na fakte, že politická strana má svojich zamestnancov, ktorým vypláca nejakú mzdu alebo odmenu, nie je nič nezvyčajné. Napríklad vládny Smer vykázal za minulý rok 31 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere, čo však nie je prípad predsedu.
„Robert Fico nemá uzavretú žiadnu takúto dohodu,“ odkázala hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Existenciu dohody, na základe ktorej by predsedovia strán mali nárok na nejakú odmenu, popreli aj ostatné parlamentné strany.
Pred voľbami ĽSNS hlásala, že sa štátneho príspevku za voľby vzdá, no to sa napokon nestalo. Extrémisti za štvorročné volebné obdobie dostanú od štátu celkovo 5,2 milióna eur.
Pozrite si nedávny rozhovor s expertom na extrémizmus Radovanom Bránikom: